Lorem ipsum dolor

Laureátkou Turnerovej ceny 2024 sa stala Jasleed Kaur

17. 12. 2024Štefánia ĎuricováZprávy

Do užšieho výberu Turnerovej ceny 2024 sa dostali umelec a umelkyne, ktorých práca reflektovala predovšetkým témy kolonializmu, nacionalizmu a identity.

Turnerova cena, jedno z najprestížnejších britských ocenení pre súčasné umenie, tento rok oslavuje 40 rokov svojej existencie. Od svojho vzniku v roku 1984 nesie meno maliara J. M. W. Turnera.

Cenu organizuje galéria Tate Britain. Laureátkou Turnerovej ceny 2024 sa stala Jasleed Kaur, umelkyňa škótskeho pôvodu s indickými koreňmi. Ocenenie si odniesla za svoj inovatívny prístup, v ktorom „spája osobné, politické a duchovné otázky“. Jej víťazstvo bolo oznámené 4. decembra 2024. Porotu jubilejného ročníka zaujala výstavou Alter Altar. Prostredníctvom inštalácie každodenných objektov a zvukových kulís umelkyňa skúma improvizáciu a politickú mystiku ako metódy narúšania zdedených mýtov a hľadania nových spôsobov interpretácie tradícií.

Jasleen Kaur vyrastala vo štvrti Pollockshields v Glasgowe a vo svojej práci sa odvoláva na svoje sikhské korene. Alter Altar je komplexná inštalácia, ktorá obsahuje objekty ako axminsterský koberec, fľašu populárneho škótskeho nápoja Irn Bru, politické letáky či rodinné fotografie. Všetky tieto prvky sú prepojené zvukom, čím Kaur vytvára intenzívnu vizuálnu aj akustickú skúsenosť. Prostredníctvom tejto kombinácie umelkyňa odkazuje na politické ideológie, ktoré sa šíria komunitnými priestormi, a skúma, ako sa tradície môžu pretvárať a spájať s novými identitami. Jedným z najvýraznejších diel výstavy je Sociomobile – červený Ford Escort zahalený ručne vyšívaným obrusom. Tento objekt je reminiscenciou prvého auta, ktoré vlastnil Kaurovej otec. Dielo je symbolom prisťahovaleckej komunity indických rodín v Británii, ktoré často pracovali v textilných továrňach.

Zvuková zložka inštalácie spája pop, hip-hop a tradičný spev qawwali, čím Kaur vytvára most medzi kultúrami a generáciami. Vznik inštalácie podľa autorky motivovala úvaha o dedení spoločne odsúhlasených mýtov a o role improvizácie pri ich narúšaní a hľadaní alternatívneho vnímania rodovej línie a tradície.

Kaur priznáva, že keď vyrastala, o Turnerovej cene nikdy nepočula. „Nemala som prístup ku kultúre,“ povedala, čím poukázala na bariéry, ktoré ju v mladosti delili od sveta umenia. Po svojom víťazstve uviedla, že ju dojalo množstvo správ od ľudí zo sikhskej komunity, aj od tých, s ktorými vyrastala: „Pre rôzne skupiny to mnoho znamená a ja som pripravená zastupovať ich.“ Kaur prejavila odhodlanie byť hlasom pre rôznorodé komunity, ktoré možno doteraz nemali zastúpenie vo svete prestížneho umenia.

Jasleen Kaur využila svoj víťazný prejav na to, aby vyzvala Tate Britain na prerušenie vzťahov s Izraelom. Podporila tým demonštrujúcich, ktorí protestovali proti spolupráci galérie s organizáciami napojenými na izraelskú vládu. Títo demonštranti žiadajú jasný postoj voči „artwashingu genocídy a apartheidu“ a to, aby Tate využila svoje postavenie na podporu práv Palestínčanov a Palestínčaniek. Vyplýva to z otvoreného listu, ktorý podpísalo viac ako 1100 umelcov*kýň a umeleckých pracovníkov*čok. Nie je to radikálna požiadavka – nemala by ohroziť kariéru alebo bezpečnosť umelca,“ zdôraznila Kaur vo svojom prejave.

Riaditeľ Tate Britain a predseda poroty Alex Farquharson na túto požiadavku nereagoval a uviedol len to, že sa chce sústrediť výhradne na umenie víťazky.

Do užšieho výberu Turnerovej ceny 2024 sa dostali umelec a umelkyne, ktorých práca reflektovala predovšetkým témy kolonializmu, nacionalizmu a identity. Pio Abad, Claudette Johnson, Delaine Le Bas a Jasleen Kaur prezentujú svoje diela v Tate Britain na spoločnej výstave od 25. septembra 2024. Každá z finalistiek a finalista získali odmenu 10 000 libier, pričom Kaur si odniesla hlavnú cenu vo výške 25 000 libier.  Spoločná výstava, ktorá ponúka návštevníctvu rôznorodé pohľady na súčasné politické a kultúrne otázky, bude pokračovať do 16. februára 2025.

Foto: Facebook profil Tate

Štefánia Ďuricová | Doktorandka na University of St Andrews, kde sa zaoberá témou nacionalizmu ako konštruktu, ktorý bol mnohokrát podporovaný elitami a propagovaný umelcami. Okrem toho sa venuje kurátorstvu a reflexii súčasného umenia a angažuje sa v otázkach inklúzie v kultúrnych inštitúciách.