Múzeá by mali smerovať k väčšej udržateľnosti

Minulý týždeň zverejnila Nemecká asociácia múzeí nové usmernenie s názvom Ochrana klímy v múzeách. Pridala sa tak k ďalším iniciatívam vo svete, ktoré majú za cieľ pomôcť (umeleckým) inštitúciám dosiahnuť väčšiu udržateľnosť ich prevádzky, píše Barbora Komarová. 

Staré múzeum (Altes Museum) v Berlíne. Zdroj: Wikimedia Commons

Klimatická kríza a udržateľnosť nie sú v oblasti múzeí žiadnymi novými témami. Okrem výstav a projektov, ktoré sa zmenami klímy tematicky zaoberajú, sa ju inštitúcie po celom svete snažia reflektovať aj vo vlastnom fungovaní. Mnohé z nich prechádzajú na zelenšiu“ úpravu budov, znižovanie uhlíkovej stopy či šetrenie vodou a energiami. V posledných rokoch vo svete vznikli nielen grassroot“ iniciatívy, ktoré pomáhajú umeleckým inštitúciám definovať aktivity najviac zaťažujúce životné prostredie a následne prejsť na šetrnejšie fungovanie, ale v niektorých krajinách sa tento problém rieši aj na úrovni štátu. Najnovšie je tou krajinou Nemecko. 

Prípravu 70-stranového dokumentu Ochrana klímy v múzeách financovalo nemecké ministerstvo kultúry. „Múzeá ako miesta vzdelávania a diskusií nesú značnú spoločenskú zodpovednosť v oblasti udržateľnosti a ochrany klímy. Múzeá však pri svojej každodennej práci zanechávajú aj značnú ekologickú stopu“, uviedlo vo svojom vyjadrení ministerstvo. Na jeho zostavovaní pracovalo sedemdesiat odborníkov a odborníčok najmä z nemeckých múzejných a galerijných inštitúcií, ale aj z oblasti ochrany životného prostredia. Dokument ponúka rôzne praktické usmernenia, napríklad ako si vypočítať uhlíkovú stopu alebo ako si vytvoriť plán na zníženie spotreby energie. Navrhuje, aby múzeá každoročne znižovali emisie a smerovali k uhlíkovej neutralite v roku 2045. Zároveň sa zameriava aj na minimálne štandardy, ktoré by mohli splniť všetky inštitúcie, a to od vypínania nepoužívanej techniky, cez ponuku vegánskych a vegetariánskych jedál vo svojich reštauráciách či využívanie recyklovaných materiálov, až po obmedzenie kuriérskych služieb. To všetko by sa však malo diať za zachovania najvyššej kvality výsledkov, k čomu musí (finančne) prispieť najmä štát, bez ktorého sa podľa expertov a expertiek „zelený“ rozvoj múzeí nezaobíde. 

V posledných rokoch vzniklo vo svete viacero iniciatív podobného charakteru, o ktorých detailnejšie informovala Anežka Bartlová v správe z januára 2021. V roku 2019 sa napríklad vytvorila medzinárodná nezisková komunita umeleckých organizácií Gallery Climate Coalition (GCC), ktorej hlavným cieľom je zníženie CO2 emisií v galerijnom sektore aspoň o 50 % do roku 2030. Zapojeným inštitúciám bezplatne poskytuje na svojom webe nástroj, vďaka ktorému si môžu na základe vložených dát vypočítať svoju uhlíkovú stopu. Z ich výskumov vyplýva, že v tomto sektore sú najväčšími producentmi uhlíka najmä cestovanie (lietadlom), preprava (letecká nákladná doprava) a spotreba energie v budovách. Nemenej dôležité faktory, ktoré však produkujú podstatne menej emisií, sú tlač, miestna doprava a obalové materiály. Po prvotnom nadšení, keď sa k ich cieľom hlásilo množstvo galérií, len malá časť z nich vykazovala ozajstné výsledky. GCC preto nedávno zaviedlo členstvo „Active Member“, ktoré sa udeľuje len tým inštitúciám, ktoré sú pravidelne monitorované a naozaj napĺňajú usmernenia k väčšej udržateľnosti. 

Okrem toho vznikla v USA napríklad iniciatíva Galleries Commit, ktorá minulý rok spustila kampaň Climate Action 8x8, kde sa galérie zaviazali podniknúť v roku 2023 priamu akciu v ôsmich kľúčových oblastiach vplyvu na klímu (napr. odpad, cestovanie, energie a pod.). Neskôr nasledoval vznik Artists Commit, v rámci ktorej sa umelci a umelkyne prihlasujú k akútnej potrebe kolektívnej akcie na ochranu klímy. Jej webová stránka poskytuje umelcom a umelkyniam okrem iného nástroje na rozhovor so svojimi galériami o osvojení si klimatických praktík i ďalšie návrhy konkrétnych aktivít.

Mohlo by sa zdať, že muzeálny sektor vo svete aktívne rieši a pristupuje k svojej udržateľnosti. Avšak, v rámci poslednej konferencie COP27 v Egypte, o ktorej sme na Artalku informovali v správe od Petry Lexovej koncom minulého roka, OSN vyzvala múzeá k radikálnejšiemu prístupu ku klimatickej kríze. Zároveň informovala, že len 26 z celkovo 193 krajín, ktoré prisľúbili aktívne riešenie klimatickej krízy, podniklo ambicióznejšie plány. Múzeá a iné inštitúcie sa hlásia k ochrane klímy a udržateľnosti, ale napĺňanie týchto plánov sa im až tak nedarí. Veľké galérie ako napríklad Hauser & Wirth či MOCA v Los Angeles už pripravili klimatické plány a založili oddelenia, ktoré sa zaoberajú len udržateľnosťou, na čo malé galérie či neziskové výstavné priestory nemajú prostriedky. Okrem osvety a vzdelávania by ďalšia cesta smerom k väčšej udržateľnosti umeleckého sveta mohla spočívať práve v spájaní inštitúcií, partnerstvách a vzájomnej pomoci. 

Barbora Komarová | Barbora Komarová (*1990) je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. V roku 2016 vyhrala Štipendium Radislava Matuštíka udeľované Galériou mesta Bratislavy mladým kurátorom. Pôsobila v Gandy gallery, ABC, tranzit.sk a v GMB. Pravidelne publikuje na artalk.cz. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.