Nejasná budúcnosť liečebného domu Machnáč

Začiatkom mája oznámil Okresný úrad v Trenčíne svoje rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania národnej kultúrnej pamiatky – liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Po dvadsať mesiacov trvajúcom procese Spoločnosť Jaromíra Krejcara, ktorá vyvlastňovanie iniciovala, vo svojej tlačovej správe hodnotí rozhodnutie ako „procesne nesprávny a svojvoľný krok bez zákonnej podpory“, píše Barbora Komarová. 

Vizualizácia liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Zdroj: FB Spoločnosť Jaromíra Krejcara

Nejasná budúcnosť liečebného domu Machnáč

Občianske združenie Spoločnosť Jaromíra Krejcara (SJK) bolo založené v roku 2020 za cieľom rozvinutia aktivít umeleckého zoskupenia Opustená (re)kreácia, tentoraz však už s právnymi, ekonomickými, grantovými kompetenciami pre záchranu liečebného domu Machnáč. Ten je (nielen v slovenských odborných kruhoch) považovaný za jednu z našich najvýznamnejších funkcionalistických budov medzivojnového obdobia. Bol postavený v roku 1932 pražským architektom Jaromírom Krejcarom a ako jedna zo základných typologických realizácií liečebnej architektúry „spadá Machnáč do trojice špičkovej dobovej architektúry európskych sanatórií, ktorá položila základy kúpeľnej starostlivosti a prístupu k regenerácii tela, ale aj duševných síl“, ako uviedol v rozhovore riaditeľ SJK Martin Zaiček. Minimalistické vybavenie súkromných izieb bez kúpeľní či komunitné riešenie spoločných priestorov v minulosti často odrádzalo jeho viacerých majiteľov od rekonštrukcie a zachovania jeho pôvodnej dispozície.

Od svojho počiatku sa SJK snaží nielen upozorniť na žalostný stav národnej pamiatky, do ktorého ju počas uplynulých dvadsiatich rokov priviedlo časté striedanie pochybných majiteľov (s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti a prichádzajúcim pokutám). V máji 2021 to vyústilo až do neodkladného opatrenia potvrdeného Krajským súdom v Trenčíne, ktoré jeho (poslednému a súčasnému) vlastníkovi firme Keorlen Trade s. r. o. (so sídlom v Uherskom Hradišti) zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, čo okrem iného znamená znovu ju posunúť na ďalšiu schránkovú firmu. SJK zároveň podniká rôzne kroky, aby Machnáč získala a mohla mu venovať patričné využitie a starostlivosť, ktorú jej súčasný majiteľ počas posledných rokov napriek zákonnej povinnosti vôbec neposkytoval. Po zamietnutých ponukách o jeho odkúpenie (za sumu odvodenú zo znaleckého posudku) pristúpila SJK k návrhu o jeho vyvlastnenie vo verejnom záujme za finančnú náhradu, ktorý Okresný úrad v Trenčíne prijal v septembri 2021 a následne začal vyvlastňovacie konanie. Začiatkom roka 2023 naviac začalo trestné konanie vo veci zločinu poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky: „Orgány činné v trestnom konaní tak majú možnosť preukázať, kto zodpovedá za súčasný stav pamiatky a dlhotrvajúce znehodnotenie jej spoločenskej hodnoty,“ uvádza SJK v správe na svojej webstránke. 

Po dvadsiatich mesiacoch od začatia konania však prišla nečakaná správa. Na tlačovej konferencii z 11. mája 2023 riaditeľ SJK Martin Zaiček uviedol, že konečné rozhodnutie Okresného úradu v Trenčíne považujú za „gramaticky zlý výklad zákona“. Napriek tomu, že boli splnené všetky formálne aj termínové podmienky pre podanie návrhu na vyvlastnenie, okresný úrad vyhlásil súdno-znalecký posudok za neplatný, voči čomu sa SJK bezodkladne odvolala. Hovorkyňa Ministerstva vnútra v reportáži uviedla, že okresný úrad postupoval v súlade s platnou legislatívou: „Odbor výstavby a bytovej politiky OÚ Trenčín v rámci konania vyzval vyvlastňovaného o nový pokus o dohodu s vlastníkmi na základe nového znaleckého posudku, ktorý však vyvlastňovaný nedodal. Na základe uvedeného konanie zastavil.“

Po zastavení vyvlastňovacieho konania však SJK už nedisponuje ďalšími právnymi možnosťami, ktoré by na záchranu Machnáča zo svojej pozície občianskeho združenia mohla využiť. Apeluje preto na orgány štátnej a verejnej správy, ako Ministerstvo kultúry SR, Okresný úrad v Trenčíne i Pamiatkový úrad SR, aby si plnili svoje povinnosti a vykonali všetky zákonné kroky na záchranu národnej kultúrnej pamiatky. Zároveň vyzýva aktuálneho majiteľa budovy, aby verejne publikoval ohlasovaný plán obnovy, v rámci ktorého chce v spolupráci s o. z. Machnáč využiť budovu ako dom pre seniorov. Zastavenie vyvlastňovania znova otvára priestor pre ďalšie špekulácie, ako napríklad prípadný presun vlastníctva na inú firmu. Ak by sa tak stalo, celý proces vymáhania plnenia zákonných povinností môže začať odznova.