Pamiatky áno, vzdelanie pre ženy nie

V auguste informovalo afganské ministerstvo pre prevenciu nerestí a šírenie cnosti o sprísnení životných podmienok žien, ale aj mužov v Afganistane – v súlade s právom šaría. Ženy po novom musia mať vonku zakryté tváre a nemôžu nahlas rozprávať ani spievať, muži napríklad musia mať bradu. Ženám je v Afganistane upierané právo na vzdelanie – nemôžu študovať po dovŕšení 12 rokov. Tento fakt má vplyv aj na kultúru, pretože ani mnohé umelkyne nemôžu získať formálne vzdelanie. Situáciu komplikuje aj to, že ženy môžu učiť len ženy, no učiteliek nie je dostatok a nové logicky nepribúdajú. To predstavuje aj problém vo vzdelávaní chlapcov. UNESCO odhaduje, že v krajine nemá prístup k vzdelaniu až 80 % dievčat. Upozornila na to aj tanečníčka Manizha Talash na letnej olympiáde v Paríži, keď vystúpila s oblečením, na ktorom mala napísané FREE AFGHANISTAN WOMEN.

Portál The Art Newspaper priniesol informáciu o umelkyniach, ktoré opustili Afganistan, aby mohli doštudovať. Napríklad Alina Gawhary študovala umenie na vysokej škole, keď sa dostal Taliban k moci. Najprv sa presťahovala do Bangladéša, kde študovala ekonómiu, a teraz študuje umenie v írskom Belfaste, vďaka pomoci neziskovej organizácie Beyond Skin, ktorá sa sústreďuje práve na podporu afganských umelkýň.

Ignorujúc kritickú situáciu vo vzdelávaní sa hnutie Taliban začalo orientovať na ochranu kultúrnych pamiatok. Po tom, čo v roku 2001 príslušníci hnutia zničili dve sochy Buddhu v bamjánskom údolí staršie ako 1400 rokov, verejnosť sa obávala o osud ďalších pamiatok v krajine. V súčasnosti sa však ukazuje, že hnutie sa snaží zachovať a chrániť mnohé významné umelecké diela a historické artefakty. Podľa Jolyona Leslieho z poradenskej organizácie pre afganské kultúrne dedičstvo (Afghan Cultural Heritage Consulting Organisation) Taliban pristupuje k historickým pamiatkam ochranársky, podporujúco a celkom otvorene. Už v októbri 2022 dalo hnutie súhlas na obnovu synagógy v Herate.

V krajine sú mnohé pamiatky ohrozené prírodnými katastrofami, napríklad povodňami, ktoré v máji tohto roku zasiahli džámsky minaret z 12. storočia , alebo zemetraseniami. Tie na jeseň minulého roku zničili historické pamiatky v oblasti mesta Heratu, ktoré je na zozname ohrozeného svetového dedičstva od roku 2004. Aga Khan Trust for Culture (AKTC), jedna z najväčších organizácií zameraných na ochranu kultúrnych pamiatok v Afganistane, v súčasnosti odstraňuje škody po zemetraseniach na dvoch dôležitých pamiatkach: mešite Ghurid z 13. storočia a svätyni Abdullah Ansari z 11. storočia.

Ochrana pamiatok má slúžiť aj na prilákanie väčšieho množstva turistov, ako informoval napríklad web The Week. Novinárka Kate Fitz Gibbon takisto zdôrazňuje ekonomický aspekt – krajina môže pri obnove pamiatok získavať peniaze zo zahraničných organizácií a fondov, krátkodobo vytvoriť pracovné miesta. Gibbon však upozornila aj na fakt, že nerastné suroviny sú často aj v blízkosti historických či kultúrnych pamiatok, a podľa nej platí, že ak sa v Afganistane rozhoduje medzi využívaním nerastného bohatstva alebo zachovaním starobylého dedičstva, zvíťazí to prvé.

Foto: Flickr/IOC MEDIA