Kunsthalle Bratislava bez riaditeľa, peňazí i právnej subjektivity
18. 1. 2024Zprávy
Riaditeľ Kunsthalle Bratislava Jen Kratochvil abdikoval, následne Ministerstvo kultúry SR oznámilo, že inštitúcia prejde pod Slovenskú národnú galériu, píše Mara Stanková.
Po necelých troch rokoch vo funkcii odchádza z pozície riaditeľa Kunsthalle Bratislava Jen Kratochvil. V oficiálnom stanovisku zamestnanci*kyne inštitúcie okrem iného uviedli, že Ministerstvo kultúry SR zamietlo financovanie umeleckého a vzdelávacieho programu Kunsthalle Bratislava na rok 2024. Tieto kroky označili za znepokojivé a vyjadrili obavy o nezávislosť a slobodu tejto inštitúcie.
Deň po zverejnení stanoviska Kunsthalle Bratislava ministerstvo oznámilo, že jej činnosť bude zastrešovať Slovenská národná galéria. Tá vo svojom vyjadrení na sociálnej sieti potvrdila, že o fungovaní Kunsthalle Bratislave bude diskutovať s odbornou obcou, keďže si uvedomuje rozdiely medzi dramaturgiami SNG a pričlenenej inštitúcie.
Kunsthalle Bratislava už raz pod SNG patrila – od 1. júla 2016 do 1. januára 2020, keď získala samostatnosť a právnu suverenitu. Pod súčasným názvom vznikla 1. januára 2014 ako organizačná jednotka v rámci Národného osvetového centra v budove Domu umenia na Námestí SNP, hoci jej história siaha až do 90. rokov, keď sa začali systematicky ozývať hlasy za potrebu vybudovania inštitúcie typu kunsthalle.
Ministerstvo kultúry SR svoje rozhodnutie vysvetlilo tým, že Kunsthalle Bratislava „nevyužila svoju historickú šancu, a to jednak z hľadiska svojej programovej náplne, očakávaní verejnosti, a ani z hľadiska efektivity hospodárenia“. Hovorca ministerstva sa vyjadril aj k odchodu Jena Kratochvila, ktorý mal požiadať ministerku kultúry SR Martinu Šimkovičovú o uvoľnenie z funkcie k 15. januáru, „z dôvodu, že sa chce viac venovať kurátorskej a pedagogickej praxi“. Odchádzajúci riaditeľ uviedol, že mu bolo naznačené, aby podal rezignáciu.
Jena Kratochvila do vedenia Kunsthalle Bratislava vymenovala vo februári 2021 vtedajšia ministerka kultúry Natália Milanová. Počas jeho vedenia sa uskutočnilo mnoho výstav, sprievodných podujatí a performancií; inštitúcia získala nový vizuálny štýl, nový informačný systém a nové usporiadanie výstavných priestorov. Kunsthalle Bratislava pod vedením Jena Kratochvila spolupracovala s Kunsthalle Wien na novej verzii ich výstavy Do Nothing, Feel Everything a s pražskou Galériou Rudolfinum na samostatnej výstave Paula Mahekeho. Od roku 2019 vydala inštitúcia viacero publikácií; Jen Kratochvil spolupracoval napríklad na knihe Wandering Concepts/Putujúce koncepty.
Odchod Jena Kratochvila z pozície riaditeľa Kunsthalle Bratislava v kombinácii s ďalšími krokmi ministerstva kultúry vyvoláva v umeleckých kruhoch diskusie o ďalšom smerovaní a podobe slovenskej kultúry. Udalosti sa dejú v čase, keď ministerstvo na svojom facebookovom účte zverejnilo anketu v príspevku s názvom Obnova pamiatok, podpora umelcov, alebo drag queer festival pre deti, v ktorej vyzýva verejnosť „vyjadriť svoj názor na prerozdelenie financií z rezortu kultúry“.
Kratochvil potvrdil, že aktivity v Kunsthalle Bratislava sú aj queer a feministické, čo podľa neho nerezonuje s aktuálnym obsadením ministerstva kultúry.
V aktuálnej atmosfére pôsobí kontroverzne aj aktivita skupiny poslancov, ktorí 11. 1. predložili návrh na novelu zákona o múzeách a galériách. Jeho dôsledkom by mohlo byť aj bezdôvodné odvolávanie riaditeľov*iek múzeí a galérií nielen ministrom*kou kultúry, ale aj ľuďmi v čele samosprávnych krajov či miest a obcí. Na tú už zareagovala Rada galérií Slovenska otvoreným listom poslancom NR SR a ministerke kultúry. Podávajú v ňom návrh na pozastavenie navrhovanej novelizácie Zákona o múzeách a galériách, v celom navrhovanom rozsahu úprav.
Reakciou na konanie ministerstva kultúry je petícia za odvolanie ministerky Martiny Šimkovičovej, ktorú za necelý deň podpísalo viac ako 21 000 ľudí. Sprevádza ju otvorený list od takmer šesťdesiatich umelcov*kýn, odborníkov*čok na umenie či pedagógov*ičiek, v ktorom vyjadrujú obavy týkajúce sa spôsobu výkonu verejnej funkcie a zdôrazňujú, že by uvítali väčšiu zhodu s princípmi demokratického a právneho štátu.
Foto: Lujza Stopková, FB/Kunsthalle Bratislava
Mara Stanková | Mara Stanková vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na FiF UK v Bratislave, kde obhájila i doktorát zo slovenskej literatúry. V rokoch 2013 – 2017 pracovala ako šéfredaktorka vydavateľstva NOXI a od roku 2017 učí na katedre žurnalistiky svojej alma mater najmä predmety orientované na jazyk, komunikáciu a interpretáciu, vedecky sa zameriava na medialingvistiku a kultúru v médiách. Napísala monografiu o literárnej kritike, ktorou sa habilitovala v roku 2022, je autorkou učebných textov a štúdií i dvoch prozaických kníh.