Výstavba múzea Ermitáž v Barcelone sa znova odkladá

Projekt výstavby múzea Ermitáž v Barcelone je opäť pozastavený. Aktuálne potrebuje schválenie od mestského zastupiteľstva, ktoré nechce dať súhlas na jeho vytvorenie, pretože toto miesto počíta viac s turistami ako s lokálnym publikom, píše Barbora Komarová.

Vizualizácia Ermitáže v Barcelone, ktorú navrhol architekt Toyo Ito © Toyo Ito & Associates, Architects

„Franchise“ projekt nového múzea Ermitáž v Barcelone rozdeľuje vedenie mesta na dva tábory. Napriek nedávnemu schváleniu projektu vedením prístavu, kde by sa múzeum malo v budúcnosti nachádzať, ho mestské zastupiteľstvo neodsúhlasilo. Na jeho realizáciu je potrebný súhlas oboch strán, takže projekt sa nateraz znova odkladá. Mesto Barcelona však ostáva naďalej otvorené novým návrhom, ktoré ale musia vziať do úvahy nároky na multidisciplinaritu priestoru, udržateľnosť, prepojenie s domácim publikom a najmä zvážiť vybranú lokalitu. 

Petrohradské múzeum Ermitáž plánuje svoju novú „pobočku“ v katalánskej metropole už od roku 2012. Po Ermitáži Amsterdam (2004) a Ermitáži v ruskom Kazane (2005) by tak bola už tretím samostatne riadeným múzeom. Generálny riaditeľ petrohradského múzea Michail Piotrovskij sa vyjadril, že „úžasná nová budova by slúžila ako most umožňujúci kultúrnu výmenu medzi Petrohradom a Barcelonou

Na vytvorenie projektu nového múzea si Ermitáž najalo japonského architekta Toyoa Itoa, držiteľa Pritzkerovej ceny za architektúru z roku 2013. Jeho víziou je niekoľkoposchodová budova s rozlohou okolo 13 000 m2 a bielou vlnitou fasádou, ktorá by mala ladiť s priľahlou hladinou mora. Vzhľadom na ekologické nároky rady prístavu na predkladaný projekt by malo nové múzeum využívať slnečnú a morskú hydrotermálnu energiu v súlade s podmienkami udržateľnosti.

Napriek pripravenosti projektu mestské zastupiteľstvo ešte stále nie je spokojné s prepojením múzea na samotné mesto. Už vo februári minulého roka vrátilo projekt na prepracovanie s podmienkou, aby boli do neho zapojené viaceré už existujúce inštitúcie z mesta. Do nového návrhu bola teda pridaná aj barcelonská opera Gran Teatre del Liceu. Mesto sa nechce vzdať vidiny 50-miliónovej investície zo súkromných zdrojov a skoro 400 nových pracovných miest, no na druhej strane nechce v už aj tak rušnej štvrti vytvoriť novú destináciu pre turistov. Podľa odborných odhadov by ich prílev podstatne zhoršil dopravnú situáciu a vytvoril by znova len monokultúru zahraničných návštevníkov, bez prepojenia na lokálnych obyvateľov.

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.