Alexandra Kusá: Opakovane sa ukazuje, že Kunsthalle nemá fungovať pod štátom

Čo je poslaním Kunsthalle Bratislava?

(Smiech.) Nikdy som sa nad tým hlbšie nezamýšľala, pretože som to vždy brala ako samozrejmosť. Bratislava má mať priestor, kde vystavuje súčasné umenie.

Kunsthalle Bratislava bola založená pôvodne ako Slovenské centrum vizuálnych umení (SCVU), ktoré vzniklo v roku 2013 z dlhodobej potreby inštitúcie tohto typu v Bratislave. Ako ste vnímali jej vznik?

V Bratislave bolo a je veľmi málo výstavného priestoru. V tom čase sa SNG zmenšovali výstavné plochy. Mali sme odstavené Premostenie, potom sme začali odstavovať Vodné kasárne. Na vystavovanie nám zostal už len Esterházyho palác. Tlak na nás bol veľmi veľký aj od živej obce. Pritom rozptyl SNG a to, čo všetko máme robiť, je strašne veľký. Keď vznikla Kunsthalle, uľavilo sa mi, že agenda vystavovania súčasného umenia bude ešte na nejakom inom mieste.

V rokoch 2014 – 2016 viedol KHB Juraj Čarný a šéfkurátorom bol Richard Gregor. Je nejaká výstava, ktorá vám výrazne ostala v pamäti počas ich vedenia?

Bol to ich veľký projekt Paradox 90. roky – kurátorské koncepcie v období mečiarizmu, ktorý mapoval kurátorské projekty rokov 1993 – 1998. V SNG sme robili dekádové výstavy (50., 60., 70., 80. roky), tento projekt patril do tejto série a určite mi utkvel v pamäti. Aj sme naň požičiavali diela.

V rokoch 2014 – 2016 spadala Kunsthalle organizačne do štruktúry Národného osvetového centra (NOC). Vtedajšia generálna riaditeľka Jana Kresáková vtedy povedala, že Kunsthalle mala problémy s hospodárením, ktoré muselo NOC dodržiavať. K 1. júlu 2016 prešla Kunsthalle pod SNG. Čo sa vlastne stalo a v akom stave ste preberali inštitúciu?

Prísľub od ministerstva kultúry bol taký, že SNG dostane Kunsthalle bez vedenia a máme ju „opraviť“. To sa celkom nestalo. Problémom pre zriaďovateľa bolo, že ambície vedenia KHB a ich rozpočet nešli dokopy. To by vtedy škrípalo aj nám, pretože aj keby sme chceli, nemohli by sme ich dotovať. Mali sme totálne napätý rozpočet. Okrem toho, nastavenie zo strany Kunsthalle bolo veľmi nepriateľské. Priznám sa, že si to nepamätám presne, vytesnila som to. Bolo to pre mňa traumatizujúce.

Akú úlohu v tejto transformácii zohrala SNG?

Dali sme verejný prísľub, že sa pokúsime doviesť Kunsthalle k samostatnosti a že sa nebudeme starať do ich programovej dramaturgie.

Ovplyvnilo to nejako SNG?

Prišlo mi to strašne nespravodlivé. V tom čase mala SNG úplne iné problémy. Keď Kunsthalle prešla pod SNG, pribudla nám ďalšia práca. Musíte spracovávať všetky tie veci: účtovník bude mať o toľko faktúr viac, personalista bude mať o toľko viac ľudí... Plus sme museli navýšiť aj naše kapacity. Bolo to naozaj komplikované a nepríjemné, pretože to bolo vnímané nepriateľsky, akoby sme si to vymysleli my.

Čo nasledovalo potom?

Našou snahou bolo osamostatniť Kunsthalle, nestarali sme sa do ich programu a nemali sme záujem o nich ako inštitúciu. Ponechali sme značku, stránku, všetko. V tom čase mi pripadalo kruté vyhlasovať konkurz na nového riaditeľa*ku, keďže som sa musela dohodnúť na ukončení pracovného pomeru s Jurajom Čarným a Richardom Gregorom, s ktorými sa aj osobne poznám, čo bolo pre mňa najhoršie. Preto som sa rozhodla poveriť vedením jedinú odbornú zamestnankyňu KHB Ninu Vrbanovú, ktorú si vybralo do inštitúcie predchádzajúce vedenie.

Ako vyzerala vaša spolupráca s poverenou riaditeľkou Ninou Vrbanovou?

Musím povedať, že dobre. S Ninou sme si nastavili fungovanie a mne sa s ňou veľmi dobre spolupracovalo. Je profesionálna a vecná. Na začiatku, prvý rok, sme vstúpili do programu, pretože tam naozaj nič nebolo dohodnuté. To bola výstava k téme nášho projektu sen x skutočnosť ako jeho dopovedanie súčasným umením. Výstava sa volala A je tu zas? Slovenský štát v súčasnom umení, kurátorsky ju pripravili Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Bohunka Koklesová a Nina Vrbanová.

Potom sme program kontrolovali len po technickej stránke – konkrétne, či je v súlade s rozpočtom a rozpočtovými pravidlami.

Čo konkrétne v tom čase v rámci pomoci urobila SNG v súvislosti s Kunsthalle?

SNG urobila takú neviditeľnú, nudnú prácu, ako napríklad počítačovú sieť alebo tiež priestorové rozdelenie, aby neboli kancelárie rozhádzané po budove, ale na jednej chodbe. Povzbudili sme Ninu, aby KHB pristúpila k úprave priestorov (vstupný pult, presklené schodisko). Došlo tiež k rozdeleniu priestorov Domu umenia, ktorý má dve podlažia: vrch sme oddelili a prešiel pod správu NOC. Tým sme odľahčili rozpočet, ale aj tlak externého prostredia na priestor – Kunsthalle ostala iba na prvom poschodí a na prízemí v Labe.

Na jar 2019 sa v médiách objavila informácia o možnom zrušení KHB a vzniku kreatívneho centra v priestoroch KHB a Domu umenia. Ako sa vtedy k tomu postavila SNG?

Ministerstvo kultúry už malo problémy s KHB. Inštitúcia sa zaoberá súčasným umením, na ktoré sa vždy niekto sťažuje. V tom čase tiež začali šumy okolo rekonštrukcie budovy a transformácie na kreatívne centrum. Iniciatívna Stojíme pri kultúre ruch okolo Kunsthalle a vzniku kreatívneho centra využila – otvorilo sa okno príležitosti.

Založiť novú organizáciu je otázkou politickej vôle, preto to nie je jednoduché, ani vyjednať peniaze od ministerstva financií. A zrazu sa to dalo spraviť. Keďže šťastie praje pripraveným, my sme na to boli pripravení. Dosť veľa vecí pre osamostatnenie KHB urobil aj vtedajší generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva MK Radoslav Ragač. Nakoniec sa to podarilo.

Potom rezort kultúry vyhlásil výberové konanie na riaditeľa*ku Kunsthalle Bratislava na jeseň roku 2020. Zúčastnili sa ho Alena Minns, Lucia Gavulová, Nina Vrbanová a víťazom sa stal Jen Kratochvíl. Ako sa vyvíjal vzťah SNG a KHB po jej osamostatnení?

Jedna vec je vzťah s riaditeľom, druhá inštitucionálny. Mňa Jen fascinoval – úplne iný živel v Bratislave. Necítila som žiadnu potrebu – a oprávnenie už vôbec nie – starať sa do jeho práce. Druhá vec je, že Kunsthalle sa síce osamostatnila, ale keďže administratívne procesy nie sú jednoduché, tak nám Jen volal, ako „na to“, ale iba o procesoch, nikdy nie o programe. Zostalo to v rovine – „přítel na telefonu“. Kunsthalle mala tvar a čitateľnú dramaturgiu, ktorá sa mohla niekomu páčiť a inému nie – a tak je to normálne a správne.

Priznávam sa, že moje očakávania, ako bude vyzerať program Kunsthalle, boli trochu odlišné. Oni išli inou cestou. Sú tu ľudia zo strednej generácie, ktorí nikdy nemali poriadnu výstavu, a myslela som si, že v Kunsthalle začnú splácať dlh našej scéne. To je to, čo teraz robíme v národnej galérii. Máme ponuky aj na zahraničné výstavy, ale v dramaturgii uprednostňujeme splácanie kultúrnych dlhov, keďže sme boli tak dlho zavretí.

Z vašej strany mal teda Jen Kratochvíl podporu a uznanie.

Áno. Aj preto som ich navrhla ako organizátorov možnej prípravy benátskeho bienále.

Keď nás ministerka kultúry (Silvia Hroncová, úradnícka vláda) požiadala, aby sme v náhradných priestoroch zabezpečili slovenskú účasť na bienále v Benátkach, navrhli sme, aby poverili Kunsthalle. SNG bola vo veľmi komplikovanej situácii: sťahovanie a k tomu verejný záväzok, že 1. marca 2024 spustíme galériu v plnej prevádzke. Chceme ho splniť. Robíme výstavy do obrovského domu v podmienkach, v akých sme v živote nepracovali, s kapacitami, aké máme. Robiť do toho ešte bienále sa mi zdalo veľmi náročné. A je tu Kunsthalle, ktorá sa venuje prezentácii súčasného umenia, pre nich to mohla byť šanca a priorita, ako sa ukázať.

Keďže sa do hry vrátil nás pavilón, ministerka napokon poverila nás. Tak sme oslovili Lýdiu Pribišovú, ktorá pracuje v Kunsthalle ako kurátorka, aby pripravila projekt pre bienále, a expozícia sa pripravuje v spolupráci s Kunsthalle.

Na začiatku roka 2024 sme sa dozvedeli, že „Kunsthalle Bratislava nevyužila svoju historickú šancu, a to jednak z hľadiska svojej programovej náplne, očakávaní verejnosti, a ani z hľadiska efektivity hospodárenia“, čo tvrdí rezort Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS). Sú tri roky dosť dlhá doba?

Podľa toho, aké sú očakávania. A ak očakávate fungujúcu inštitúciu, tak si myslím, že za tri roky by sa to malo dať. Nemyslím, že ministerstvo malo problém s programom, to nám naozaj nekontrolujú, skôr s hospodárením. Nechcem však špekulovať, keďže konkrétne informácie ešte k dispozícií nemám.

Prečo sa podľa vás Jen Kratochvíl rozhodol dať výpoveď?

Myslím, že mu došla trpezlivosť: mal svoje predstavy a mal nejaký rozpočet. To nešlo dohromady – a k tomu tie pravidlá, ktoré sú naozaj mimoriadne frustrujúce. Zvládnete to len vtedy, keď ste mimoriadne motivovaný*á, podarí sa vám dať dohromady tím, na ktorý sa môžete spoľahnúť, a venujete sa tomu na dennej báze.

Máte nejaké aktuálne informácie k delimitácii Kunsthalle?

Mám tri riadky, ktoré som k tomu dostala od ministerstva. Delimitácia má nastať posledný marcový deň. Neviem si predstaviť ako, ale stane sa to. Podmienkou je, že sa má stretnúť pracovná skupina. Zatiaľ sa žiadna nestretla. O delimitácii sa nemáme s kým rozprávať. Takže aktuálne nevieme, ako sa to bude diať, ale nemôžeme si dovoliť, aby to fungovalo ako minule.

Aký je technický postup pri takejto zmene? 

Ministerstvo kultúry zruší Kunsthalle Bratislava ako štátnu príspevkovú organizáciu a SNG do zriaďovacej listiny vpíšu za Zvolen, Strážky, Ružomberok, Pezinok ešte Kunsthalle Bratislava. Takto sa to obvykle robí.

Spomínate si, ako to prebehlo v roku 2016?

Keď sa to dialo prvýkrát, konzultovali sme s ministrom (Marek Maďarič, SMER-SD), ako si to predstavuje a čo od toho očakáva. Dohodli sme sa, že Kunsthalle bude absolútne programovo nezávislá. To im inak pomohlo, keď začali ich problémy s pani ministerkou (Ľubica Laššáková, v tom čase SMER-SD). Nemala na nich personálny dosah, a tak v pokoji demonštrovali.

V okolitých štátoch funguje tento typ galérii väčšinou pod mestom.

Aj v Bratislave máme galériu moderného a súčasného umenia, ktorej sa funguje super, a je to Danubiana. To, že sa nám nepáči, čo tam vystavujú, alebo nám to nekonvenuje, je ďalšia vec, ale štát im prispieva a im sa funguje dobre, pretože tam je ten mechanizmus lepší. Zakladateľ Gerard H. Meulensteen a Vincent Polakovič tomu rozumeli a urobili to dobre, tiež mali iný politický výtlak.

Ako jeden z hlavných problémov teda vidíte právny štatút Kunsthalle? Chyba sa stala hneď na začiatku?

Kunsthalle Bratislava v skutočnosti od začiatku nemala dobrý štart. Je to, akoby ste si zapínali košeľu a zapnete si hneď prvý gombík zle – tak vám to proste už nevyjde.

Problém je v tom, že je to štátna príspevková organizácia, a to strašne limituje a problematizuje činnosť. Pretože byť pod štátom so sebou prináša extrémne byrokratické zaťaženie.

Preto sa táto situácia deje opakovane?

Riadiť a budovať inštitúciu je ťažké a nie je to pre každého. Zvlášť inštitúciu, na ktorú sa verejnosť pozerá. Nejde len o program, ale aj o fungovanie. Robiť program baví každého, nastaviť procesy už nie. Všetko si musíte vymyslieť, musíte všetko vysúťažiť, musíte plánovať, ale vy robíte so živým umením, kde je dôležitá aj spontánnosť, aj zmena. Kde si napríklad performer zrazu niečo vymyslí, vy ste to neplánovali rok dopredu – hneď je problém.

Prečo sa to deje druhýkrát? Pretože ide o druh inštitúcie, ktorý nevie úplne dobre fungovať v štátnych mantineloch plných pravidiel. Ak to máte legislatívne dobre, tak váš rozpočet zhltne výkonný aparát, ale nezostane vám na program – potom to je celé veľmi nákladné. Opakovane sa ukazuje, že takáto inštitúcia nemá fungovať pod štátom.

Čo by ste priali Kunsthalle Bratislava?

Prajem im, aby boli občianskym združením a fungovali tak ako Danubiana. Budem sa veľmi snažiť, aby to tak dopadlo.

björnsonova&Tamara Antonijević, Lucia Kvočáková, Lucie Mičíková, Nik Timková, Zuzana Žabková, András Cséfalvay, Katrina Daschner, Gideon Horváth, Tina Hrevušová, Valentýna Janů, Teuta Jonuzi & Daria Lytvynenko, Ursula Mayer, Isadora Neves Marques, Wendelien van Oldenborgh, Gregor Petrikovič, Agnieszka Polska, Maruša Sagadin, Selma Selman, Natália Sýkorová, Ezra Šimek, Transformella / ...and they lived... kurátorstvo: Jen Kratochvil, Tjaša Pogačar, Jelisaveta Rapaić / Kunsthalle Bratislava

Foto: Kunsthalle Bratislava/Leontína Berková, Lujza Stopková a SNG/Martin Deko