Brněnské galerijní experimenty

Viktória Pardovičová se dlouhodobě věnuje ekosystému malých uměleckých galerií a project spaců. V komentáři se zamýšlí nad tím, co na brněnskou scénu přinese galerie Cejla, která otevřela na konci února první výstavou. 

Brněnské galerijní experimenty

Po rokoch rozkvetu projektov malých galérií tvoriacich nové, predovšetkým priestorové možnosti vystavovania mladého umenia, sa situácia zmenila. Hlavne na prelome milénia eště suplovali rolu väčších inštitúcií. Scéna malých, pôvodne často študentských galérií a DIY projektov sa v desiatych rokoch a príchodom ďalšej kurátorskej generácie menila na serióznejšie inštitúcie so smerovaním k profesionalizácii. Cesta hľadania seriózneho pracovného zázemia a rozvoj projektov sa však často len problematicky spájali s dotačnými programami. To bolo časom aj jedným z častých dôvodov ukončenia ich činnosti, okrem vyhorení iniciátorov a iniciátoriek. Postupná, i keď stále iste nie dostatočná, transformácia a inkluzivita väčších a štátnych galérií, podnietila úpadok záujmu o zakladanie nových projektov a čiastočnú stagnáciu scény. Tieto aspekty v súvislosti s problematickou udržateľnosťou v brnianskom prostredí zmienila Silvie Šeborová v texte Umění do výkladních skříní, v ktorom komentovala podcastový seriál Šimona Kadlčáka Jádra a tvary. Kadlčák v ňom sledoval históriu brnianskych poväčšine už zaniknutých project-spacov. V rozhovoroch sa predstavili majitelia a majiteľky legendárnych off-space, ako Galerie Potraviny, ktorá sídlila v autentickej výlohe obchodu s občerstvením, Jádro, existujúce v miniatúrnych súkromných bytových priestoroch, či Galerie Vak, ktorá putovala spolu s každodenným životom jej kurátorky.

Vývoj nasledujúcich rokov (2020–2021) však naznačil, že brnianska off-space scéna opäť ožíva a jej stagnácia je snáď čiastočne na ústupe. V tomto období bolo založených niekoľko nových vitrínových a artist-run galérií, so vznikom prevažne reakcie na obdobie pandémie Covidu-19. Aj Galerie Průchod vznikla na križovatke rušných ulíc blízko FaVU a so školou má aj prepojenie, keďže prezentuje poväčšine práce jej študentov a študentiek. Projekt mal taktiež krajne aktivistický charakter, s prvými výstavami v dobe striktného lockdownu a každá z jej výstav je doteraz výzvou pre verejnosť aj samotných vystavujúcich, nakoľko sú prezentované diela bez akejkoľvek ochrany inštalované priamo na stenách frekventovaného priechodu.

Ďalšie projekty, ktoré sú svojim formátom tradičnejšie vitrínové galérie, predstavujú Postpost gallery a Galerie 45000l. Prvá prevzala jednu z nevyužívaných vitrín kaviarenského podniku a napriek malým rozmerom sa prezentuje výstavami, často metaforicky komentujúcimi súčasnosť a side-specific inštaláciami mladých aj etablovanejších umelcov a umelkýň. Galerie 45000l s podtitulom Prostor pro angažovanou architekturu je prepojená s Fakultou architektury VUT a na scénu priniesla rozšírenie pohľadov na architektúru v komunikácii so súčasným umením. Jej veľkoformátové vitríny aj dlhodobejšie výstavy oživujú verejný priestor v centre mesta a obsahovo kriticky reflektujú kultúrno-spoločenské témy.

Ďalším z novozaložených projektov je aj Galerie Sibiř v priestoroch staršieho kultúrneho centra. Priamo na chodbe smerujúcej do koncertnej sály tu vznikla artist-run galéria a napriek krajne punkovému charakteru tu za rok fungovania stihlo prebehnúť viacero výstav nielen brnianskeho umeleckého okruhu. Výraznou bola jedna z posledných výstav roku 2022, keď sa kurátorské duo Max Lysáček a Ester Hotová rozhodlo sprostredkovať výstavu konceptuálne poňatých výšiviek Jarmily Tiokovej, neprofesionálnej umelkyne v úctyhodnom veku 82 rokov.

Okrem nových projektov je v meste stále činná artist-run galéria Zaazrak Dornych, ktorá sa postupne výstavne profesionalizuje, no stále tvorí aj líniu hudobných, pomerne úzko komunitných akcií. Vitrínová Galerie Umakart je potom so vznikom v roku 2008 asi poslednou z pôvodnej vlny nezávislých off-space galérií v Brne.

V tejto súvislosti je pozoruhodné spomenúť diskusiu Druhá dekáda na scéně: Proměna malých nezávislých galerií v letech 2010–2020, ktorá priebehla vlani v Centre pro současné umění Praha. Okrem mnohých pre scénu signifikantných bodov, spojených s transformáciou starších projektov, naznačila celkovú premenu publika, ale aj samotných umeleckých prístupov, predovšetkým v pražskom okruhu.

Má stále význam zakladanie nových malých galérií? Existujú v aktuálnych problematických časoch rýchlych kultúrno-spoločenských zmien odhodlaní umelci a kurátorky? A mohli by existovať nové alternatívy prístupov, súvisiace s premenami potrieb aktérstva zapojeného do projektov? Sami panelisti a panelistky, patriaci prevažne do strednej generácie, naznačili, že by bolo zaujímavé opýtať sa na názor kurátorov a kurátoriek súčasných a nových mladých galérií.

V Brne tieto otázky aktuálne komunikuje kolektív Cejla, ktorý vo februári 2023 otvára projekt, vznikajúci v priestoroch bývalej artist-run galérie na okraji centra.

Novovznikajúci kurátorský kolektív mi potvrdil niektoré tvrdenia pražskej diskusie. Tiež spochybnil už naznačené výsledky výskumu brnianskej scény, ktorú som v článku o experimentálnej brnianskej off-space scéne označila za živú, pružnú a stále sa aktívne formujúcu. Monika Rygálová, Kristýna Gajdošová, Tereza Vinklárková, Barbora Ilič a Risto Ilič sa okrem svojej samostatnej umeleckej činnosti budú snažiť o sprostredkovanie umenia z kurátorskej pozície.

Členky a člen skupiny vnímajú (napriek stálej prítomnosti artist-run galérií v Brne) odliv absolventov FaVU a ďalších mladých umelkýň do väčších miest (čo zaznelo aj v pražskej diskusii) a zahraničia. Ich tvrdenie, že jedným z dôvodov založenia projektu nie je len poskytnutie miesta pre vystavovanie umenia (ako u mnohých starších), ale zároveň osobná potreba vytvorenia zázemia a možnosti realizácie dlhodobejších pracovných plánov v lokálnom kontexte. Okrem tejto pretrvávajúcej potreby nových výstavných priestorov kolektív naznačil aj zmysel samotnej role malých galérií, ktorý sa v jednotlivých dekádach menil. V minulosti často živelne a neformálne vznikajúce projekty, so zámermi sprostredkovať umenie malej skupine umeleckého okruhu, sa v súčasnosti profesionalizujú. Nové vznikajú evidentne z potreby ucelených, do budúcnosti plánovaných širších konceptov a uplatnení dlhodobej perspektívy. Nielen preto pokladá Cejla za dôležité priestorovo nadviazať na známy kontext a prevádzkovať novú udržateľnú platformu, ktorá podľa nich v meste absentuje. Plánujú tak vytvoriť prostredie podpory umelcov a umelkýň a zároveň aj možnosti kurátorskej sebarealizácie a testovania možností skupinovej spolupráce. Reagujú tak na vyčerpávajúce okolnosti ich individuálnych skúseností s grantovými žiadosťami, kurátorstvom či realizáciou vlastných umeleckých počinov.

Kolektív Cejla vznikol na popud uvoľneného miesta po ukončení činnosti dnes už legendárneho Solo off-space. Okrem výstav tu fungovali aj umelecké ateliéry a miesto bolo známe originálnymi plagátmi k vernisážam. Možnosť prevzatia priestoru prepojila absolventky a študentov FaVU z ateliérov intermédií a videa a podnietila ich dlhší zámer realizácie spoločného projektu. Aspekt skupinovosti, teda paralelný vznik kurátorského kolektívu, ktorý bude viesť celkovú činnosť galérie, je okrem odrazu aktuálnych tendencií umeleckého sveta, obracajúceho sa k rôznym formám skupinového zdieľania, taktiež jedným z bodov, ktorým sa projekt odlišuje od predošlých pokusov.

Dôležitými prvkami dramaturgie galérie je zameranie sa na menej známych autorov a autorky mimo hlavných „open call okruhov“ a pravidelný program. V komunikácii založenej na dlhodobejších spoluprácach s umelcami a odmietaní otvorených výziev vníma kolektív možnosť vystavovať umenie, ktoré je na úkor svojej kvality veľakrát vyčlenené z hlavného prúdu „aktívne ambicióznych“. Zameraním sa na pravidelný sprievodný program výstav nastáva výrazná možnosť odlíšenia projektu od iných malých galérií. Tie totiž napriek intervenciám, otvárajúcim sa širšej verejnosti či fungovaniu v priestore mesta, ostávajú stále svojim jazykom pomerne uzavreté a nevybočujú mimo bubliny umeleckého okruhu.

Nový projekt na to reaguje rozšíreným programom, ktorý nesúvisí výhradne so situovaním galérie na okraji brnianskeho Cejlu. Chystajú sa zamerať na komentované prehliadky výstav s orientáciou predovšetkým na detských divákov. V sprostredkovaní umenia najmladšej generácii a práve mimo stien veľkých inštitúcii vidí kolektív chýbajúce vrstvy komunikácie mimo zaužívaných kruhov umeleckej komunity. Cejla plánuje oslovovať základné školy, spočiatku formou grafických materiálov alebo individuálnych rozhovorov, a stretnutiami v priestoroch galérie poskytnúť možnosti istej formy galerijného vzdelávania či zoznamovania detských divákov so súčasným umením. Formy edukačných programov, bežne realizované vo väčších inštitúciách, môžu byť novou vrstvou činnosti, ktorá v menších projektoch, či už z podstaty ich zamerania, nedostatku energie alebo čisto nezáujmom ich iniciátorov, absentovala.

Tento prístup je pre artist-run projekty aspoň v tunajšom kontexte novinkou a môže priniesť zaujímavé výsledky v súvislosti roviny sprostredkovania umeleckých obsahov i zapojení vystavujúcich a miestnych komunít.

Najbližšou pripravovanou výstavou Cejly bude projekt Kláry Fantovej a Lucie Cimburkovej na jar tohto roku alebo výstava srbského umelca Marka Obradovića. Plány kolektívu bude možné reflektovať aj počas festivalu Brno Art Week, do ktorého sa galéria chystá práve zapojiť detským programom.

Ich prvá otváracia výstava s názvom Kurátorské menu predstavila doslovne jedlé inštalácie, vizuálne komunikujúce vízie kolektívu a problematiku súčasného umeleckého diskurzu. Návštevníci a návštevníčky mohli ochutnať z pestrofarebného „rozprávkového“ hradu alebo si odniesť kurátorský odkaz, ukrytý v jedlom papierovom objekte. Tieto dočasné intervencie, ktoré umelecky spracovali samotné členky a člen kolektívu, tak mohli ponúknuť metaforu vízií a názorov na konglomerát vzťahov, ktorý sa Cejla chystá konfrontovať.

Potenciál a rola ďalšieho projektu v Brne, ale aj celkový vývoj scény, ktorá sa evidentne stále formuje, pripomínajú nekončiacu potrebu problematizovať témy artist-run galérií. Snahy o profesionalizáciu sprevádzajúce prvú dekádu sa s ďalšou generáciou mladých kurátorských aj umeleckých osobností opäť stávajú rezonujúcimi, spolu s pretrvávajúcim hľadaním finančnej podpory a dôrazom na udržateľnosť. Spletité vrstvy možností a vzťahov tejto scény by si iste zaslúžili rozvinutie konverzácie. Mohla by ju predstavovať napríklad diskusia, nadväzujúca na kontext tej pražskej, ktorá dokázala rozrušiť viaceré aktuálne témy aktérstva súčasného umenia.

Kurátorské menu / kurátorský kolektiv: Kristýna Gajdošová, Barbora Ilič, Risto Ilič, Monika Rygálová, Tereza Vinklárková / Cejla / Brno / 22. 2. – 8. 3. 2023

Foto z výstavy v galerii Cejla Kurátorské menu: Denisa Römerová