Otvorené záhrady tiel a symbolov

V recenzi na aktuální výstavu v brněnské galerii OFF/FORMAT se Viktoria Pardovičová zamýšlí nad tvorbou polského umělce Macieje Bohdanowicze. Ten na výstavě zpracovává symboly maskulinity a kriticky nahlíží na historickou reprezentaci mužnosti a na rodové stereotypy.

Otvorené záhrady tiel a symbolov

Vstupný priestor Galerie OFF/FORMAT, ktorý je situovaný v prízemnej časti obytného domu si napriek postupnej profesionalizácii galérie zachováva zvyšky ducha študentmi iniciovaného projektu. Bolo by možné sledovať tu viaceré línie zmien, ktoré viedli od počiatkov projektu okolo roku 2011 k súčasnému príkladu tradičnejšej a viac inštitualizovanej galérie. Tento fakt nevnímam negatívne, práve záujem o rozširovanie hraníc projektu a kontinuálne prepojenie s Katedrou výtvarnej výchovy Pedagogickej Fakulty MUNI v Brne umožnili posun, ktorý si napriek kvalitnému výstavnému programu stále zachováva istú špecifickosť. Vnímavým návštevníkom*čkam z okruhovtu však v súčasnosti môže chýbať pôvodný naratív neformálnosti, často pripisovaný malým galériám off-space charakteru.

Inštaláciu Objekt trvalý ako asambláž významov a symbolov Macieja Bohdanowicze som sa mala možnosť prvýkrát spoznať na skupinovej výstave v Galerii Sibiř v jeseni minulého roku. V kurátorskom texte, ktorý som k výstave pripravovala, som sa pokúsila metaforicky zachytiť naratív čiernej farby, recyklované kvety z cintorína a pozlátený kovový hmyz, ktoré spolu vo výklenku členitého priestoru galérie konštruovali zvláštny moment na hranici gýča. Táto hra medzi príjemným a krajne nevkusným je častým prvkom vo výtvarnom jazyku poľského umelca a vysokoškolského pedagóga, ktorý dostal na výstave Postvanitas v brnianskej Galerii OFF/FORMAT možnosť úprimne sa rozhovoriť.

Bohdanowicz sa dlhodobo zaoberá grafickou digitálnou kolážou, pričom jeho asambláže myšlienok, významov a obrazov sa len v posledných rokoch začali organicky transformovať aj do 3D priestoru. Aktuálnu výstavu, ktorá vznikla z iniciatívy kurátora Šimona Kříže, by bolo možné charakterizovať ako ďalšiu epizódu z umelcovej grafickej série í, ktorej sa kontinuálne venuje od roku 2019 a pracuje v nej so symbolikou a metaforami rastlinstva alebo ako odkaz k historickým zátišiam pominuteľnosti v štylizáciách estetiky 21. storočia.

Výstavný projekt Postvanitas otvára niekoľko digitálnych grafík a fotografických koláží, inštalovaných priamo na stenách bez použitia rámov či popisiek. Po vstupe do priestoru je tak diváctvo konfrontované s mixom obrazov, významov a farieb, ktoré pracujú s témami gendrovej stereotypizácie a estetizácie ľudského tela. Nie výhradne ľudské entity digitálne upravovaných kompozícií tu zároveň vyzývajú na predefinovanie konvenčného každodenného pohľadu na svety okolo nás. Akési myšlienkové mapy a hry s médiom digitalizovaného obrazu vytvárajú aj v ďalších dielach zátišia mužov, zvierat a rastlín, ktoré autor zbavuje pôvodných významov a transformuje do nových juxtapozícií. Tie potom možno čítať širokou škálou prístupov, v ktorých umelec zámerne necháva otvorené pole imaginácii diváka*čky. Rozostrené fotografie mačiek či plameniakov, ktoré autor preberá z internetu a starých pornografických materiálov, mi okrem samotnej symboliky zobrazených zvierat a tiel pripomenuli obdobie -post realít a umeleckej práce s priberanými a už existujúcimi obsahmi.

V druhej časti výstavy sú prezentované intímnejšie koláže zo série Záhrady rozkoší v menšom formáte, ktoré vyžadujú detailnejšie skúmanie ich jednotlivých častí. Tie ponúkajú rekontextualizácie vyobrazen, ktoré autor vytvára z fragmentov kresieb organizmov, pôvodne umiestnených v starých výukových materiáloch či encyklopédiách. Autor používa vyobrazenia rastlín, rôznych druhov prírodnín a zvierat alebo samotné ľudské telá či ich časti, ktoré prostredníctvom digitálnej koláže modifikuje. Bohatá symbolika diel pripomína tekutosť súčasnosti, kde nič nemôže byť pokladané za konkrétne a pôvodná banálnosť kresieb je postavená do protikladu s ich novým významom a odkazmi.

Priestor pomerne strohých bielych stien je v tejto časti zároveň modelovaný výraznými farebnými plochami. Tie by bolo možné vnímať ako rušivý moment, evokujúci akési miesto detského kútika či herne. Po lepšom precitnutí v priestore sa však dostávam k pocitu, ktorý je obsiahnutý aj v jednotlivých dielach autora. Napriek odľahčenosti farebnej hry sú koláže rovnako ako priestor galérie plné naratívov nútiacich k aktívnemu čítaniu ich. Bohdanowicz vytvára záhrady ako zátišia ľudských tiel, živočíchov a rastlín, ktoré predstavujú voľnú hru asociácií, a súčasne komunikujú autorovo spochybňovanie princípov štylizácie (nie výhradne ľudskej) telesnosti a konvenčných vzorcov správania. Symboly rekontextualizovanej maskulinity tu v naratíve celej výstavy taktiež zdôrazňujú problematiku samotného čítania prezentovaných obsahov, v ktorých má mozog tendenciu okamžitej interpretácie, formovanej často jednosmerným zmýšľaním. Autor kriticky reflektuje historickú reprezentáciu mužnosti a rodové stereotypy. Svojskou estetikou tak prostredníctvom metafor osoby uvoľňuje od dobových politických a spoločenských kontextov.

Bohdanowiczov záujem o rastliny a vegetáciu, ktorý prestupuje jeho umeleckú činnosť, pozostávajúcu zo zberov a skúmania starých archívov, herbárov a školských atlasov, zdôrazňuje samostatná inštalácia fotografií z jeho reálnej záhrady, ktorú buduje v blízkosti poľského mesta Lodž. Dokumentárne snímky, zachytávajúce prírodu v priebehu zásahov človeka (umelca), prvotne vyčnievajú medzi ostatnými dielami digitálne upravovaných farebných montáží. V kontexte výstavy sú však citlivo zasadené do expozície a dotvárajú jej celkový ekosystém, ktorý sa tak stáva komplexným vhľadom do sveta umelca.

Po prechádzke záhradou paradoxov, symbolov a farieb sa s istou mierou prekvapenia zastavujem pred inštaláciou spomínanou v úvode textu. Jej začlenenie do priestoru a dokonalé (znovu) vystavenie otvára diskurz samotnej podstaty site-specific diel. Autori náhodne využili výklenok v stene galérie, ktorý bol dôležitým prvkom pôvodnej realizácie. Inštalácia opäť pozostáva z pohrebných kvetín, výrazne čiernej farby a hmyzu, ktorého pozlátením autor symbolicky pripisuje často odmietaným entitám nový status, oscilujúci na hranici nevkusu. Bohdanowicz tak konečne svoj pohľad na svet, ktorým aktivuje vnímavosť a dráždi myšlienkové schémy v hlavách návšteníkov*čok galérie.

Výstava Postvanitas svojou hravosťou a povrchnou farebnosťou potvrdzuje potrebu rekontextualizácie myslenia väčšinovej spoločnosti, pričom však vyslovene nevnucuje jeden názor či uhol pohľadu a ostáva inkluzívna. To pokladám za jeden z rezonujúcich aspektov výstavných projektov v malých galériách, ktoré sú schopné poskytovať priestor myšlienkam autorov*iek so záujmom nabúravať stereotypy zmýšľania a dokážu vytvárať koláže reality, z ktorej môžu všetci po svojom odlupovať vrstvy významov.

---

Maciej Bohdanowicz / Postvanitas / kurátor: Šimon Kříž / Galerie OFF/FORMAT / Brno / 24. 5. – 28. 6. 2023

Foto: Jana Ovčáčková (fotoreport zde)