Ornamenty súčasnosti
29. 11. 2023Recenze
Viktória Pardovičová popisuje zážitek z výstavy Néphéli Barbas v brněnské Fait Gallery, který přirovnává k „tiché, ale obsahově vrstevnaté procházce městem momentů a ornamentů současnosti.“
Veľkorysý priestor Fait gallery v Brne je rozčlenený na tri celky, z ktorých každý má primárne diferentné zameranie. V najmenšej časti so vstupom ukrytým pod schodiskom je situovaný nenápadný, no o to výraznejší priestor Preview, ktorý je poväčšine venovaný experimentálnejším či site-specific výstavným projektom. V súčasnej prezentácii Néphéli Barbas, umelkyne gréckeho pôvodu, ktorá dlhodobo pôsobí vo Francúzsku a v poslednej dobe tiež v Českej republike, sa tento priestor stáva akýmsi spoluaktérom výstavy, pričom svojím nepravidelným tvarom kooperuje s formátmi prezentovaných objektov. Výstava je v aktuálnom programe Fait gallery popri dvoch súbežne prebiehajúcich projektoch Jiřího Hilmara (Anonymní forma čtverce) a Jiřího Thýna (Miluj život) zároveň vhodne kontrastujúcim miestom, ktoré si vyžaduje individuálny prístup k prehliadke.
Biela, krajne laboratórne pôsobiaca miestnosť a jej nesúmerné rozloženie stien vo výstave The Sky Serene as a Vast Aquarium formuje akúsi kapsulu špecifického časopriestoru, v ktorom možno sústredene sledovať, poznávať a objavovať jednotlivé diela. Výpočet týchto slovies bol použitý zámerne, keďže prístup Néphéli Barbas si pri procese vnímania vyžaduje širšie spektrum aktivít. Intimita drobných a prepracovaných kresieb sa prepája s celkovou výstavnou architektúrou, ktorá pozostáva z výrazných, no zároveň krehkých kovových konštrukcií či farebného skla. Táto možno náročnejšie prestaviteľná symbióza sa v prípade diel – objektov umelkyne ukazuje ako tichá, obsahovo vrstevnatá a vizuálne intenzívna prechádzka mestom momentov a ornamentov súčasnosti.
Autorka pracuje s narativitou miest, pričom v ich bežných a často banálnych aspektoch zachytáva hĺbku času a pamäti naprieč historickými dekádami. Kombinuje prvky reflexívnych povrchov, akými sú napríklad výkladové sklá budov a zrkadlá, s ornamentálnymi motívmi. Barbas sa vo svojej tvorbe dlhodobo zaoberá zachytávaním kúskov reality, blízkym mnohým umelcom a umelkyniam pracujúcim s médiom fotografie, a zároveň pracuje s vrstvami diferentných časových rovín. Jej realistické kresby pripomínajúce svojou časovou neutralitou obrazy Edwarda Hoppera sa podobne ako fotografické snímky stávajú dokumentom, no súčasne sprostredkovávajú situácie, myšlienky či pocit v prostredí mestského ruchu.
Kresby sú ako samostatní aktéri situácií a rozprávači príbehov súčasťou väčších celkov, ktorých charakter balansuje na pomedzí výstavnej architektúry, skulptúry a objektovo-materiálovej hry s vizualitou ornamentu. Výjavy, ktoré nemožno explicitne vymedziť na konkrétne mestá alebo udalosti, napr. figúra v scenérii historického kostola, popísaná stena mestského domu, podnik čakajúci na posledných hostí, sú adjustované v individuálne pôsobiacich konštrukciách z kovu a farebného skla. Tie spoločným súznením formujú akúsi bezčasovú zónu, ktorá podnecuje k skúmaniu svojich intímnejších častí (kresby). Objekty, ktoré sú zároveň konštrukciami vyobrazených situácií, miestami voľne levitujú v expozícii a svojimi tvarmi predstavujú ornamentálne prvky architektúry modernizmu, prítomnej taktiež v motívoch kresieb. Celková tvorba autorky a predovšetkým jej priestorové skulptúry sa však zahrávajú aj s ďalšími motívmi, odkazujúcimi napríklad tiež na stredoveké ozdobné prvky a symbolizmus. Naznačená interpretácia je však iba jedným z možných prístupov v čítaní tejto vizuality. Jej materiálová rôznorodosť sa vo výstave stretáva s kolážou kultúrnych, časových a príbehových rovín, ktorých konkrétnejšie rozkódovanie je ponechané na subjektívnych schopnostiach diváctva.
Inštalácie a kresby predstavujú akési neutrálne ne-miesta, prítomné v každom z kultúrnych, sociálnych či ekonomicko-politických spoločenstiev. Samotné médium výstavy však ich ďalšie kontextualizované motívy nepredstavuje. Na jednej strane tak necháva otvorené pole individuálnej imaginácii recipientov*ok, na strane druhej by však bolo možné uvažovať o hlbšom rozvinutí konkrétneho príbehu či témy naznačenej v názve výstavy. Projekt by taktiež mohol vo väčšej miere akcentovať naratívy vystavených diel prostredníctvom svetelnosti inštalácie a intenzívnejšie tak pracovať so samotnou organizáciou priestoru. Týmto prístupom by sa potom výstava o niečo viac diferencovala napríklad od posledného projektu Mie Milgrom v Preview, ktorý sa vyznačoval podobným spôsobom prezentácie umeleckého objektu v expozícii.
Napriek tomu však vnímam paralely v názve a poetike prostredia výstavy, ktorá ponúka sondy do intimity situácií vyskytujúcich sa v každodennej realite mestských ekosystémov. Spôsob mixovania svetov, realít, zábleskov momentov a historických období, ktoré tu možno sledovať, zároveň podnecuje k uvažovaniu o súčasnej vizuálnej kultúre. Tá je dlhodobo založená na vrstvení vnemov podmienených neustálou produkciou digitálneho obrazu a sústavnou potrebou vnímania nových obsahov. Autorka taktiež pripomína fluiditu času, ktorý nestíha organizovať priestory pre pozastavenie sa a spracovanie intenzívnych alebo aj úplne bežných prežitkov. V tejto súvislosti je výstava The Sky Serene as a Vast Aquarium intenzívnym odkazom o pretrvávajúcej pamäti miest, momentov či pocitov, ktorá v svojich vrstvách uchováva a zároveň ohýba naše vnímanie. Tento dialóg s časom a pamäťou sa v diele Néphéli Barbas odohráva v poetickom, i keď nie idealistickom organizme mesta a ďalších svetov podnecujúcich schopnosti imaginácie.
Néphéli Barbas / The Sky Serene as a Vast Aquarium / kurátorka: Eva Slabá / Fait Gallery PREVIEW / Brno / -
Foto: Martin Polák (Fotoreport zde)
Viktória Pardovičová | Viktória Pardovičová študovala teóriu umenia na FF Masarykovej univerzity v Brne. Pôsobí ako teoretička súčasného umenia so záujmom o jeho kritické presahy a spôsoby sprostredkovania v medzi inštitucionálnych sférach. Je spoluzakladateľkou a kurátorkou vitrínovej Postpost gallery.