documenta 16: nový tím, staré otázky

Documenta, považovaná za jednu z najprestížnejších prehliadok súčasného umenia, vstupuje po turbulentnom období do novej kapitoly. 16. ročník sa uskutoční od 12. júna do 19. septembra 2027 v Kasseli. Naomi Beckwith sa na konci roku 2024 stala historicky prvou afroamerickou riaditeľkou documenty od vzniku prehliadky v roku 1955. Od roku 2021 pôsobí ako zástupkyňa riaditeľa v Guggenheimovom múzeu v New Yorku a má dlhoročné skúsenosti s kurátorstvom v USA. Predtým bola kurátorkou v Museum of Contemporary Art v Chicagu, kde sa zameriavala na otázky identity, politiky tela a spoločenských hnutí. 18. augusta 2025 zverejnila mená kurátorského tímu documenty 16, ktorý budú prvý raz v dejinách prehliadky tvoriť len ženy.

Skúsený ženský tím

Nová riaditeľka prizvala na spoluprácu Carlu Acevedo-Yates, Romi Crawford, Mayru A. Rodríguez Castro a Xiaoyu Weng. O novom tíme uviedla: „ Som vďačná, že môžem s týmto tímom vytvárať documentu 16. Obdivujem ich nezávislého ducha a myseľ... Sme nadšené, že spolu preskúmame množstvo oblastí súčasného umenia...”.

Carla Acevedo-Yates, rodáčka zo San Juanu (Portoriko), je kurátorkou v Múzeu súčasného umenia v Chicagu a zaoberá sa súčasným umením Latinskej Ameriky a Karibiku. Romi Crawford pôsobí na School of the Art Institute v Chicagu a skúma prepojenia medzi rasou, etnicitou a vizuálnou kultúrou. Mayra A. Rodríguez Castro je spisovateľka pôvodom z Bogoty a bývalá výskumníčka na Freie Universität v Berlíne. Publikovala štúdie o spisovateľkách ako Joy James či Audre Lorde a prispela do viacerých významných publikácií. Xiaoyu Weng pochádza zo Šanghaja a pôsobí v New Yorku. V minulosti bola kurátorkou v Art Gallery v Ontáriu a Guggenheimovom múzeu.

Nový tím pôsobí na prvý pohľad ako prejav geografickej, generačnej a odbornej diverzity. Fakt, že všetky odborníčky majú silné väzby na americké inštitúcie, sa však stal predmetom kritiky a polemizovania o tom, či documenta dokáže prekročiť západný rámec a ponúknuť skutočne globálnu perspektívu. Už krátko po zverejnení zostavy sa na sociálnych sieťach objavili zmiešané reakcie, od nadšenia z inkluzívneho gesta až po obvinenia z „kozmetickej diverzity“, ktorá nemusí znamenať zásadný systémový posun.

Zdĺhavý výber a rezignácie

Vymenovanie novej umeleckej riaditeľky prišlo po náročnom procese, ktorý odštartovala vlna rezignácií. Na pozadí vojny Izraela v Gaze sa celý výbor vzdal svojich mandátov ešte predtým, než festival stihol menovať nový kurátorský tím. Organizátori a organizátorky museli začať celý proces odznova a úplne nová komisia bola predstavená až v polovici roka 2024.

Kontroverzie okolo documenty 15 zásadne poznačili reputáciu prehliadky. Kurátorský tím ruangrupa z Indonéze priniesol koncept lumbung (indonézsky výraz pre zdieľanie zdrojov), ktorý mal prelomiť západné dominantné rámce. Namiesto toho sa výstava stala pôdou pre ostrý konflikt medzi globálnymi perspektívami a nemeckým politickým diskurzom o pamäti.

Len tri dni po otvorení muselo organizátorstvo zakryť a následne odstrániť dielo People’s Justice od indonézskeho kolektívu Taring Padi (2002). Na veľkorozmernom figuratívnom banneri, pôvodne pripomínajúcom obete indonézskej diktatúry, sa objavili dve postavy vnímané ako explicitne antisemitské: karikatúra ortodoxného Žida so symbolmi SS a postava pripisovaná izraelskej tajnej službe Mossad.

Tlak verejnosti a politikov vyústil do rezignácie vtedajšej riaditeľky Sabine Schormann. Jej tvrdenia, že za program nesie zodpovednosť výlučne ruangrupa, verejnosť nepresvedčili. Dôveru verejnosti podlomilo i stiahnutie podpory od konzultanta Merona Mendela a umelkyne Hito Steyerl, ktorí kritizovali neschopnosť organizátorstva adekvátne riešiť obvinenia a uchrániť integritu výstavy.

Nový kódex a test pre documentu 16

Ako reakciu na škandál zaviedla documenta začiatkom roka 2024 nový kódex správania. Ten má podľa vedenia posilniť transparentnosť a zabrániť opakovaniu podobných incidentov. Dokument však vzbudil kritiku, pretože znejasňuje hranicu medzi antisemitizmom a kritikou Izraela. Kódex zatiaľ platí iba pre organizátorov a organizátorky, no nie pre samotný kurátorský tím.

Otázkou ostáva, či sa Naomi Beckwith a jej čisto ženskému tímu podarí pošramotanú reputáciu obnoviť a vytvoriť priestor pre skutočne otvorenú globálnu diskusiu o súčasnom umení.

Foto: Facebook profil documenta, Wiki Commons