Globálny úpadok slobody prejavu

Sloboda prejavu predstavuje základný predpoklad umenia aj verejného života. Nové správy, ktoré vyšli v tomto roku, však prinášajú znepokojivý obraz o globálnom stave: až 70 % ľudí žije dnes s menšou slobodou prejavu, než mali pred desiatimi rokmi. To predstavuje viac než 5,6 miliardy ľudí. A hoci sa o slobode zvykne hovoriť ako o univerzálnom práve, čísla naznačujú niečo iné, a totiž, že ide o čoraz vzácnejšie privilégium, na ktoré má nárok len menšina.

Z najnovšej správy Global Expression Report, ktorú zostavuje organizácia Article 19, vyplýva, že sloboda prejavu sa zhoršila v 77 krajinách sveta. Iba 15 krajín, predstavujúcich zhruba 4 % populácie, zaznamenalo zlepšenie. Na každého jedného človeka, ktorému bolo umožnené hovoriť a tvoriť slobodnejšie, pripadá devätnásť ďalších, ktorí o túto slobodu prišli. Najväčší prepad zaznamenali krajiny ako Burkina Faso, El Salvador a Hongkong. Naopak, Gambii sa podarilo výrazne postúpiť nahor, no zostáva skôr výnimkou než pravidlom.

Ďalším alarmujúcim dôkazom je správa organizácie Freemuse so sídlom v Kodani, ktorá monitoruje stav umeleckej slobody a každoročne o ňom vydáva správy. Umelecká sloboda spadá pod širší rámec slobody prejavu a je základným ľudským právom, chráneným viacerými medzinárodnými a európskymi dohovormi.

Správa Freemuse neobsahuje len tvrdé dáta, ale aj konkrétne príbehy: kubánski umelci vo väzení, gruzínski tvorcovia vystavení mučeniu, výstavy v Turecku zakázané pre anti-LGBTQ+ nenávisť, či americkí a nemeckí umelci čeliaci cenzúre za diela týkajúce sa genocídy v Gaze. Nejde teda len o autoritárske režimy, ale čoraz častejšie sa cenzúra a autocenzúra objavujú aj v prostredí, ktoré sa samo definuje ako „otvorené“.

Práve autocenzúra je možno najzradnejším fenoménom. Represie sa čoraz častejšie prejavujú neviditeľne: v obavách, ktoré majú múzeá pri voľbe výstav, v tlakoch donorov a politických elít, v strachu z reakcií publika. Prieskumy ukazujú, že až dve tretiny riaditeľov múzeí zažili tlak, aby nezaradili konkrétne diela do výstavných projektov. Výsledkom je atmosféra, v ktorej sa tvorcovia i inštitúcie preventívne autocenzurujú ešte skôr, než dôjde k priamej cenzúre.

Sloboda prejavu nie je len abstraktným politickým právom, ale živnou pôdou pre umenie a spoločnosť. Ak sa táto pôda stenčuje, dusí sa nielen politická diskusia, ale aj kultúra. A práve kultúra má moc pomenúvať, kritizovať a otvárať pálčivé témy. Ako zdôrazňuje Sverre Pedersen, výkonný riaditeľ Freemuse: „Slobodný umelecký prejav je nevyhnutný pre pestovanie kritického myslenia a informovanej verejnosti; v jadre znamená investíciu do demokracie. Kultúra musí byť slobodná, postavená na osobnej zanietenosti a dobrovoľnom nasadení.“

Globálny úpadok slobody prejavu sa naplno prejavuje v strednej Európe. Po Poľsku a Maďarsku je Slovensko rýchlo dobiehajúcou krajinou v oblasti cenzúry, finančných škrtov a deštrukcie inštitúcií. Zároveň však rastú iniciatívy, ktoré sa bránia, od Otvorenej Kultúry! po Slobodnú národnú galériu a ďalšie lokálne aktivity.

„Umenie je zásadné pri spochybňovaní moci,“ pripomína riaditeľka Article 19 Quinn McKew, „a musíme pracovať rýchlejšie, než bude neskoro. A už teraz je neskôr, než si myslíme.“ Otázkou zostáva, či bude znepokojivý trend obmedzovania slobody prejavu pokračovať, alebo narazí na obranu a odolnosť kultúry a umenia.

---

Náhľadová fotografia: FB SNG – Slovenská národná galéria / Zuzana Dzurdzíková (z projektu v SNG: Sloboda trvá. Cenzúra, propaganda a umenie, 2024)
Titulná fotografia: Archív Otvorenej kultúry!