Lorem ipsum dolor

Komisie FPU: Byť či nebyť?

21. 6. 2024Mária Beňačková RiškováKomentář

Mária Beňačková Rišková reflektuje súboj o nezávislosť Fondu na podporu umenia (FPU) od začiatku tohto roku až po súčasnú dilemu členov a členiek komisií: či zostať a ovplyvňovať rozhodnutia rady zvnútra, alebo odísť a jasne vyjadriť nesúhlas?

„No, nech odpustia páni vystavovatelia, ako: Hans Arp, Max Ernst, Emil Filla, Giorgio de Chirico, Paul Klee, František Muzika a iní, ale ak sa domnievajú, že je umenie surrealistické, čoho sa dopustili a čo vystavujú v Mánesi, je surrealistom i dieťa vo vankúši a jeho maľby na plienkach sú tiež poéziou.“

Jozef Sivák, minister školstva a národnej osvety 1939 – 1944*

Máme za sebou niekoľkomesačný zápas o zachovanie nezávislosti Fondu na podporu umenia (FPU). A v niečom aj ďalšiu ukážku, ako možno bude vyzerať tvorba kultúrnej politiky nasledujúce roky. Od 11. januára do 11. júna 2024 sa odohrala dráma v niekoľkých dejstvách s priam hamletovskými otázkami.

Prvé dejstvo (zjavenie ducha)

Dňa 1. januára 2024 sa v Národnej rade SR nečakane zjavil návrh novely zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia od skupiny poslancov vedenej Romanom Michelkom (SNS). Predkladatelia avizovali pozmeňovacie návrhy, v legislatívnom procese postupne vysvitlo, že rozhodovaciu zodpovednosť za schválenie alebo neschválenie žiadostí o podporu preberie Rada FPU (politický orgán) namiesto komisií (odborný orgán).

Druhé dejstvo (návšteva spolužiakov)

Ako reakcia vychádzajú kritické, vysvetľujúce články, texty podporujúce FPU a komisie, predkladajú sa v skrátenom legislatívnom konaní pripomienky k novele. Široká kultúrna komunita na platforme Otvorená Kultúra! formuluje výhrady, zdôvodňuje problémy novely. Kultúrne organizácie pod vedením siete Anténa sa spájajú a apelujú na poslanectvo, aby hlasovalo proti schváleniu zákona. Členovia a členky odborných komisií vydávajú vyhlásenie, že odstúpia z funkcie v prípade schválenia zákona. Ide o stovky inštitúcií a jednotlivcov naprieč sektormi a regiónmi; vyhlásenie vydalo takmer 180 členov a členiek komisií.

Tretie dejstvo (predstavenie v predstavení)

Prezentácia, čítania zákona a diskusia nadobúdajú kontúry frašky. Zástupca predkladateľov novely Roman Michelko lavíruje medzi identitou poslanca NR SR a rozhorčeného urazeného žiadateľa o podporu. Do diskusie prináša príklady podporených projektov, ktoré prezentuje ako sporné. Teatrálne cituje z podporenej knihy intímne obrazy, no ukáže sa, že ide o dielo, ktoré vydalo vydavateľstvo pod jeho vedením. Výtvarné dielo Moniky Kubinskej Lúka v šamorínskej synagóge označuje za zvrátené a opisuje ho nepravdivo. Podobne ako minister Jozef Sivák v roku 1932 na adresu surrealistickej výstavy v citáte z úvodu tohto textu. Politikov na Slovensku zjavne „baví“ degradovať súčasné či súdobé umenie. Michelko v snahe „podliezť“ svojmu elektorátu, podlieza aj latku dôstojnosti, no, našťastie, za pravdu a právo na umeleckú slobodu sa má kto postaviť.

Štvrté dejstvo (smrť Ofélie)

Mlyny propagandy melú ďalej a komisie FPU čelia za svoj protest očierňovaniu na sociálnych sieťach – podľa SNS sú neodborné, zaujaté, podporujú úzky kruh žiadateľov, ironicky sú nazývané neomylnými.

Zákon o FPU bol po rozprave schválený v parlamente 21. mája 2024. 

Piate dejstvo (všetci zomierajú)

Zákon vetovala prezidentka Zuzana Čaputová, pričom podrobne zdôvodnila toto rozhodnutie. No tri dni pred jej odchodom z funkcie hlavy štátu je jej veto prelomené. Za novelu, ktorá vstúpi do platnosti 1. augusta 2024, hlasovalo 78 poslancov koalície, poslanci opozície strategicky nehlasovali. 

Členovia a členky komisií riešia, či majú zotrvať alebo rezignovať z komisií.

Epilóg

Dňa 1. augusta 2024 tak obrátime ďalší list v čítanke ideologickej práce SNS, ktorá má v gescii Ministerstvo kultúry SR a za člena agilného poslanca Romana Michelka, ktorý je v podstate neoficiálnym ministrom kultúry. Na vlastnej koži denne zažívame, ako funguje propaganda. Vzbudzovanie negatívnych emócií verejnosti voči intelektuálnym a umeleckým kvalitám (aj za cenu klamstiev), očierňovanie a zosmiešňovanie oponentov (aj potenciálnych) sú len dva predmety, ktoré sa vyučujú v prípravke ideologického boja.

Navýšenie rozpočtu fondu z dvadsať na tridsať miliónov je v tejto situácii trochu ako facka pre nás všetkých, ktorí*é desiatky rokov počúvame, že peniaze pre kultúru nie sú. Vždy sme ale počuli aj protiargument, že financie by boli, ale treba za ne vedieť lobovať. Takže vďaka za tento dôkaz, že to ide aj v prípade kultúry. A len pre jednoznačnosť, navýšenie rozpočtu oceňujem. Veď v Stratégii kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 je niekoľko častí venovaných nielen FPU, potrebe reagovať na infláciu navýšením financií, ale aj nutnosti riešiť náš investičný dlh v oblasti kultúrnej infraštruktúry.

Epilóg 2

Čo sa týka situácie po schválení novely: aktuálne prebiehajú diskusie medzi členmi a členkami komisií, ktoré síce svedčia o jednote v postojoch proti ovládnutiu ich odborných rozhodnutí budúcou Radou FPU, no aj o nejednotnosti v stratégii, teda ďalšom postupe, ako svoj postoj vyjadriť. Zotrvať a kontrolovať zvnútra rozhodnutia rady alebo odísť a dať jasne najavo odpor k snahe politickej moci nahradiť odborné rozhodovanie? Dôsledne sa k problému postavili komisie v programoch Digitálne hry na podnet ich odborného združenia Slovak Game Developers Association. Po podrobnej analýze pre a proti, diskusiách, online stretnutiach, do ktorých prizvali aj zástupcov FPU, z neho vyplynulo jednotné stanovisko.

V prvom rade si treba uvedomiť, že zvažovanie komisií je falošnou morálnou dilemou. Opäť ďalšou, ktorú SNS zasiala do kultúrnej komunity (spomeňme si na kauzu zrušenej Kunsthalle). 

Na počiatku bolo nesystematické a neodôvodnené konanie SNS, ktorá má v gescii ministerstvo kultúry. FPU bol kritizovaný, no snažil sa o neustále zlepšovanie – išlo o snahu zaviesť transparentnosť v oblasti podpory kultúry a odborné komisie boli jedným zo zásadných nástrojov. Keby sme namiesto stretnutí a dumania nad vystúpením alebo zotrvaním v komisiách mohli venovať čas práci na zlepšení fondu, jeho štruktúry a transparentnosti, tak by sme našej kultúre pomohli oveľa viac. Toto plytvanie sa pripisuje ako ďalší bod na konto SNS.

Všetci aktívni členovia a členky komisií, ktorí*é ste sa zapojili do vyjadrenia o odstúpení, nenechajte sa dotlačiť do inej reakcie, ako je vaša slobodná, osobná, a necíťte potrebu svoje rozhodnutie ospravedlňovať. Sledujme budúce rozhodnutia Rady FPU (zvonku či zvnútra), počúvajme žiadateľov a žiadateľky, ktorí*é nebudú podporené z ideologických dôvodov, a pomáhajme si navzájom demaskovať aroganciu moci, systematicky, deň za dňom.

* Išlo o dnes už kultovú výstavu Poezie v pražskom výstavnom priestore Mánes. Citát neskoršieho ministra Jozefa Siváka bol uverejnený v politickom denníku Slovák 25. 11. 1932 na strane 4 v článku „Surrealisti“. Citát vybádala a zverejnila Klára Prešnajderová na dokreslenie dobových názorov oficiálnych predstaviteľov štátu v knihe ŠUR. Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928 – 1939 (SCD a Slovart, 2021) na strane 33.

Sprievodné ilustrácie vytvorené pomocou AI nástroja DALL-E pre generovanie obrázkov.

Prompt (náhľadový obrázok): V temnej apokalyptickej džungli na zemi leží tablet. Na jeho obrazovke je zobrazená umelecká komisia sediaca za stolom so širokým pomerom strán.

Prompt (titulný obrázok): Zmätený muž v obleku, držiaci tablet a s intenzívnym pohľadom naň, stojí v hustom amazonskom pralese. V pozadí sedí umelecká komisia za stolom so širokým pomerom strán.

Mária Beňačková Rišková | Je kultúrna manažérka, editorka a autorka v slobodnom povolaní. Bola pri vzniku viacerých projektov nezávislej kultúry na Slovensku a riaditeľkou Slovenského centra dizajnu. Je spoluzakladateľkou Slovenského múzea dizajnu a členkou okrúhleho stola iniciatívy Európskej komisie Nový európsky Bauhaus. Koordinovala tvorbu Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 pre Ministerstvo kultúry SR. Podporuje platformu Otvorená Kultúra! a je členkou Kultúrnych odborov.