Kauza Kunsthalle Bratislava: Divide et impera

O Kunsthalle Bratislava, od 1. apríla 2024 už fakticky neexistujúcej, budeme iste ešte dlhý čas diskutovať. Minimálne do magického termínu 1/1/2025, ktorý svietil na obrazovke na tlačovej konferencii SNG k ďalšiemu plánu v otázke Kunsthalle. Výrazne tu rezonoval pojem „krízový manažment“ – galériou poverení a zamestnaní pracovníci, krízová manažérka a programový manažér, majú do tohto dátumu vyriešiť množstvo otázok, ktoré trápia našu scénu už desiatky rokov (napríklad právne formy inštitúcií). Nezávidím im. Ja si z obsahu tlačovej konferencie beriem dve zistenia – vznáša sa nám tu idea ušľachtilej snahy „udržať značku“ Kunsthalle Bratislava a už sa nám rozbehli malé či väčšie sváry vyvolané celkom vedome súčasnou garnitúrou vrátane zástupcov strany SNS vo vedení Ministerstva kultúry SR a v parlamente. „Rozdeľuj a panuj“ je, napokon, stratégia stará niekoľko tisíc rokov. 

Jana Kapelová sa už zamyslela cui bono, komu to prospeje. Nebudem opakovať už zverejnené fakty, po zhliadnutí tlačovky mi však napadla istá analógia. Počas tlačovej konferencie sme počuli veľa slov. Zámer udržať Kunsthalle pri živote je určite vznešený (veď zahodiť množstvo práce a snáh výtvarnej komunity by bol historický prešľap), „udržiavať programový rámec“ – hoci neexistujúcej inštitúcie – je regulárnou súčasťou tohto vyššieho plánu. No neviem sa pozrieť na tieto snahy konštruktívnym pohľadom. Z jediného dôvodu – toto sú sekundárne, terciárne až x-násobné témy. A vravím to s rešpektom voči ľuďom, ktorí prišli v tejto kauze o prácu, aj voči tým, na ktorých hlavu dopadajú splašky z prvého poschodia budovy na Námestí SNP 33.

Primárne je stále otvorená otázka, prečo bolo potrebné zrušiť samostatnú príspevkovú organizáciu Kunsthalle Bratislava? Kto poradil ministerke a jej kolegom, že práve toto treba urobiť tri mesiace od ich nástupu do vedenia MK SR? A ako je už v štátnej kultúrnej politike v gescii SNS zvykom, bez diskusie s odbornou verejnosťou či bez nadviazania na vládou prijatú Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030. Odpovede na tieto otázky sme sa doteraz nedozvedeli od ministerstva ani na uvedenej tlačovke, na ktorej z MK SR nikto nebol. Ide predsa už o menej podstatné produkčné a programové záležitosti, ktoré má vyriešiť SNG.

Takže nám zostávajú dohady a trenice medzi aktérmi a aktérkami na scéne vizuálneho umenia. Počuli sme o audite Kunsthalle so zisteniami, ktoré majú dokazovať zlý manažment inštitúcie. Zverejnené boli len stručné a sprostredkované informácie. V príspevkových organizáciách štátu sú však audity bežná prax a so zisteniami sa vždy aktívne pracuje. Zriaďovateľ má nástroje, ako vyvodiť zodpovednosti (bola jedným z týchto nástrojov aj dohoda o dobrovoľnom odstúpení posledného riaditeľa Kunsthalle?). Zrušenie celej inštitúcie je naozaj dosť neštandardný postup.

Analógia, ktorú mi celý priebeh pripomína, je jednoduchá. Je to ako šachová partia, ktorú hráči otvorili a potom si išli von zapáliť. Medzitým sa figúrky snažia zachrániť partiu, vyhrať celý turnaj a ešte nevypadnúť z Medzinárodnej šachovej federácie. Lenže pri odchode hráči odklepli popol z cigarety na koberec a už horí celý dom aj so šachovnicou, no niektoré figúrky sa to rozhodli ignorovať.

Prosím vás, nehľadajme už opäť vzory v zahraničí, nenechajme sa navzájom rozoštvať chladnými kalkulátormi, ktorí pracujú podľa manuálov na rozdeľovanie a (o)vládnutie. Výtvarníci, ktorí prispeli na Dom umenia (vtedy Dom výtvarného umenia a architektúry), sú už mŕtvi. Tí, čo po ’89 začali riešiť otázku kunsthalle v hlavnom meste, už sú na dôchodku. Ďalší, ktorí po roku 2011 pohli celú problematiku až k zriadeniu inštitúcie, majú okolo 50 rokov a väčšinou sú znechutení a unavení rokmi aktivizmu so striedavým úspechom. Preto ďalší začiatok, dátum 1/1/2025, vyvoláva rozpačité úsmevy a iné emócie. Nie sme len čierni a bieli, nehráme šach ani inú hru. Hoci hrozí, že v našej analógii o horiacej šachovnici možno napokon všetky figúrky obhoria a budú mať rovnakú farbu.

Na tlačovke sme počuli veľa o budúcej participácii na tvorbe novej formy a podoby Kunsthalle, o odborných pracovných stoloch a konštruktívnych výstupoch. Diskusia po prezentáciách bola nervózna. Prirodzene. Ide o „citlivú tému“ a všetci by sme radšej chceli pracovať v pokoji v prajných podmienkach na našich konkrétnych projektoch. V diskusii na tlačovej konferencii padlo, že na dôvody, prečo musela Kunsthalle Bratislava zaniknúť, sa treba pýtať MK SR. Počuli sme aj výzvu zamyslieť sa, prečo odišla väčšina tímu v predchádzajúcom období. Trochu surreálne pri týchto otázkach pôsobilo rozprávanie o revízii elektriny alebo o odbornom programe. Na jednej strane technické úpravy a revízia klimatizácie a na druhej duchovné kvality diel, ktoré tu budú tento rok vystavené. Bežný deň inštitúcie.

Kocky sú však hodené a nám teda zostáva pýtať sa neustále otázky ministerstva kultúry, národnej galérie, poverených manažérov, zapojiť sa do budúcich okrúhlych stolov, diskutovať v skupinách na sociálnych sieťach a na osobných stretnutiach. Hlavne, prosím, nerezignujme na spolutvorbu kultúrnej politiky, hoci súčasná garnitúra si žiadnu spolutvorbu či systematickú kultúrnu politiku neželá.

Sprievodné ilustrácie vytvorené pomocou AI nástroja DALL-E pre generovanie obrázkov.

Prompt (náhľadový obrázok): Sada šachových figúrok s tvárami emoji. Každý kus má odlišnú tvár emodži, ktorá predstavuje rôzne emócie.

Prompt (titulný obrázok): Chaotická scéna pripomínajúca šachovú partiu, kde hráči odišli v polovici hry a išli von fajčiť. Šachové figúrky na šachovnici sú animované.