
Krajne pravicový grécky poslanec poškodzuje diela v aténskej Národnej galérii
3. 4. 2025Zprávy
Poslanec gréckej krajne pravicovej strany sa rozhodol z galérie svojpomocne odstrániť niekoľko umeleckých diel, ktoré podľa neho urážajú ortodoxné kresťanstvo.
Šokujúci akt vandalizmu v gréckej Národnej galérii v Aténach opäť oživuje debaty o slobode umenia. Nikos Papadopoulos, poslanec krajne pravicovej strany Niki, násilne odstránil a poškodil štyri diela umelca Christoforosa Katsadiotisa, ktoré označil za „rúhačské“.
K incidentu došlo 10. marca 2025 počas výstavy Pôvab bizarného, ktorá subverzívne zobrazuje náboženstvo a ďalšie fenomény. Kolektívna výstava inšpirovaná Goyovými Los Caprichos okrem iného zahŕňa súčasné reinterpretácie náboženských ikon. Svedkovia a bezpečnostné záznamy potvrdili, že Papadopoulos v sprievode spoločníka násilne strhol diela zo stien a hodil ich na zem, pričom na niektorých kusoch rozbil ochranné sklá. Následne bolo múzeum dočasne uzavreté.
Inštitúcia okamžite odsúdila tento útok. Rada riaditeľov vo svojom vyhlásení zdôraznila odhodlanie múzea podporovať slobodu umenia: „Bezpodmienečne odsudzujeme akýkoľvek akt vandalizmu, násilia a cenzúry, ktoré podkopávajú ústavne chránenú slobodu umeleckého vyjadrenia.“
Katsadiotis, ktorý pôsobí v Paríži, po útoku obhajoval svoje diela ako kritizujúce zobrazenie mocenských štruktúr náboženstva. „Stojí za to zamyslieť sa nad tým, ako spoločnosť či politika využíva náboženstvo ako nástroj na ovládnutie a utláčanie más hrozbami, strachom a tmárstvom,“ vyhlásil. Papadopoulos pôvodne ospravedlňoval svoje činy tvrdením, že diela urážajú ortodoxné kresťanstvo, najmä zobrazenie Panny Márie. Na sociálnych sieťach priznal, že už predtým písal riaditeľke múzea žiadosť o ich odstránenie, ale keď na svoju žiadosť nedostal reakciu, vzal „spravodlivosť“ do vlastných rúk. „Navštívil som výstavu, aby som zistil, či sa ,umelecké zverstvá‘ naozaj odstránili, keďže výstavu denne navštevujú školáci,“ napísal.
Grécke úrady Papadopoulosa zadržali, ale čoskoro ho prepustili, odvolávajúc sa na imunitu poslanca. Právne konanie je v procese a zvažujú sa obvinenia z ťažkého vandalizmu. Medzitým predseda parlamentu Nikitas Kaklamanis oznámil, že Papadopoulos bude niesť v parlamente následky za svoje konanie vrátane zníženia platu na jeden mesiac.
Je pozoruhodné, že žiaden vládny predstaviteľ či predstaviteľka, vrátane ministerky kultúry Liny Mendoni, verejne neobhajovali múzeum. Ministerstvo kultúry vydalo iba miernu reakciu: „Naším cieľom je chrániť kultúrne a umelecké dedičstvo krajiny a nikdy sa nezapájame do aktov cenzúry.“ Aténske Múzeum súčasného umenia (EMST) vydalo varovanie o náraste cenzúry: „Tento zlovestný akt je silným varovaním pred rastúcou hrozbou cenzúry a autoritarizmu na celom svete. Umenie musí zostať priestorom pre dialóg, nie pre ničenie.“
Útoky krajnej pravice na slobodu umenia sa netýkajú len Grécka. Tento incident je súčasťou širšieho globálneho trendu útočenia na súčasné umenie, ktoré kritizuje alebo komentuje spoločenské a politické dianie. V Austrálii boli umelec a kurátor prepustení z Bienále v Benátkach po útokoch v médiách krajnej pravice, ktoré ich obvinili zo „sympatií k terorizmu“. Medzitým sa na Slovensku premiér pridal ku krajne pravicovej ministerke kultúry v útoku na Slovenskú národnú galériu v rámci populistickej kampane, ktorá odvádza pozornosť od zlyhaní ministerky aj premiéra. Keďže ideologické spory o umelecké vyjadrenie sa vyostrujú na celom svete, udalosti v Grécku slúžia ako znepokojivá pripomienka, že boj za umeleckú slobodu je veľmi naliehavý.
Foto: Facebookový profil Greek City Times
Štefánia Ďuricová | Doktorandka na University of St Andrews, kde sa zaoberá témou nacionalizmu ako konštruktu, ktorý bol mnohokrát podporovaný elitami a propagovaný umelcami. Okrem toho sa venuje kurátorstvu a reflexii súčasného umenia a angažuje sa v otázkach inklúzie v kultúrnych inštitúciách.