Musíme sa uskromniť

Na začiatku jesene sa konal festival súčasného umenia Biela noc, ktorého ambíciou je prilákať bežné publikum do ulíc Bratislavy. Ivana Rumanová uvádza, že niektoré z inštalácií nás nabádajú k anti-konzumu, pričom ich sponzorujú veľkí znečisťovatelia a vykorisťovatelia. Taktiež skrze prácu Karmela Bermeja uvažuje nad tým, že „umenie nemá žiadnu privilegovanú pozíciu nedotknutosti, z ktorej by mohlo na kapitalizmus nazrieť z odstupu“.

BN Label / Budúcnosť je vaša, Biela noc Bratislava, 16. – 18. 9. 2022

Musíme sa uskromniť

V roku 2009 usporiadal španielsky umelec Karmelo Bermejo v rámci záverečného ceremoniálu Art Basel ohňostroj, ktorý po zapálení vytvoril slovo RECESSION (recesia). Dielo platil prostredníctvom pôžičky, ktorú na realizáciu získala umelecká galéria. Na zázname z podujatia je vidno, ako ohňostroj vybuchne, zapáli a ožiari písmená kľúčového slova, ktoré do troch minút zhasnú a stratia sa v tme. V kontexte ešte horúcej finančnej krízy 2008 a v rámci jedného z najväčších medzinárodných podujatí trhu s umením, navyše odohrávajúceho sa v epicentre svetového bankárstva, môže toto gesto pôsobiť ako neškodná umelecká zábavka či plniace sa proroctvo o tom, že recesia čoskoro zhasne a vrátime sa k business as usual. Bermejo však v ňom veľmi presne a sebakriticky zhodnocuje úlohu súčasného umenia pri zázračnej transformácii špinavých peňazí na povznášajúci zážitok, čo je funkcia, s ktorou bankári, energetickí magnáti, developeri a ďalší mecenáši zo súkromného sektora počítajú asi najviac. Zároveň sa dá horiace RECESSION čítať ako Bermejov metakomentár k tomu, že umenie dokáže vyťažiť aj problematické témy, nerovnosti, násilie a urobiť z nich nablýskaný spektákl, platený presne tými subjektmi, ktoré ich spôsobujú. 

Bermejo nezverejnil, či bol jeho honorár súčasťou pôžičky alebo bol platený zo zdrojov Art Basel, prípadne ako galéria pôžičku splácala. Jeho pozícia je aj tak jasná: Neexistuje nijaké „mimo“ kapitalizmu, ktorý produkuje krízy systematicky a vytrvalo. Umenie nemá žiadnu privilegovanú pozíciu nedotknutosti, z ktorej by mohlo kapitalizmus nazrieť z odstupu. Sme súčasťou tejto špinavej hry, či už si to cynicky uvedomujeme, alebo romanticky predstierame opak.

BN Label / Tower of Light, Biela noc Bratislava, 16. – 18. 9. 2022

RECESSION ako ohňostroj sprevádzaný nadšenými pokrikmi prihliadajúcich je v tomto zmysle predzvesťou akceleracionizmu, ktorý Srnicek a Williams sformulovali o sedem rokov neskôr. Ohňostroj je deštrukcia: nerozumne plytvajúca, pôžitkárska, pritakávajúca svojej efemérnosti. Byť súčasťou systému, ktorý sa rúca, je strašné. Ale zároveň opojné a strhujúce. RECESSION obsahuje subverzívnosť rituálov potlatch, počas ktorých autochtónni obyvatelia severozápadného pobrežia Kanady a USA ničili alebo rozdávali majetok a cennosti vlastného klanu, aby tak demonštrovali svoju superioritu. Je to moment, keď hodujúci odmietnu čakať kolaps zvonku a pripravovať sa na naň, ale uskutočnia ho sami*y a vedome. Deštruktívnosť spojená s hodovaním, excesom a utužovaním neformálnych spoločenských väzieb sa však z hľadiska nastupujúceho kapitalizmu ukázala ako neakceptovateľne problematická a koloniálna vláda v Kanade rituály potlatch kriminalizovala a perzekvovala až do polovice 20. storočia. 

Možno, že ešte viac ako o vymknutie sa spod kontroly či ničenie aktív a pasív v obehu tu ide práve o možnosť regulovať vlastný pád, rozhodnúť sa preň a vydať sa napospas solidarite susedných klanov, ktoré sa takisto zrútia, keď na ne príde rad. Práve tento aspekt rituálov potlatch, toto vedomé zrútenie sa a vystúpenie mimo kolobeh produktivity, rozumnosti a šetrnosti na komunitnej, či osobnej úrovni sa pre kapitalizmus ukazuje ako obzvlášť rozkladné a nebezpečné. 

Karmelo Bermejo ukončil Art Basel necelý rok po vypuknutí svetovej finančnej krízy gestom opulentného plytvania na splátky, gestom márnosti a márnivosti, a to v reakcii na krízu, ktorú spôsobili do veľkej miery práve bankové úvery, keď sa ukázalo, že ich dlžníci nedokážu splácať a veritelia ich nemajú ničím kryté. V tom momente sa zvrtla dynamika moci. Kolektívne prestať splácať úvery by znamenalo rozhodnúť o momente kolapsu systému, ktorý nás permanentne drží v poníženej pozícii dlžníkov*čok. Splatiť mu dlh prostredníctvom kolektívneho potlatch plytvania. Veľmi by som chcela veriť, že Bermejo dlh za náklady na ohňostroj nikdy nesplatil.

BN Label / Vlna, Biela noc Bratislava, 16. – 18. 9. 2022

Namiesto toho bola finančná kríza zámienkou pre drastické úsporné opatrenia, ktoré sa dotkli predovšetkým kvality verejných služieb a zredukovali ich na minimum. Podľa tejto línie sa na zlyhanie bankového sektora a finančných špekulácií máme poskladať všetci. Pozliepať a po troškách poprinášať bankovému sektoru naspäť to, čo v potlatch úveroch štedro rozdal z toho, čo nemal. Uskromniť sa. Recyklovať. Používať verejnú dopravu. Nelietať. Ak konzumovať, tak eticky. Mať výčitky, ak si konzumovať eticky nemôžeme dovoliť. Správať sa rozumne atď. 

Táto protestantská etika odriekania a snaživosti je dnes okrem klasických inštitúcií modernistickej biomoci (školy, zamestnania, zdravotnícke zariadenia, nápravno-výchovné zariadenia) a médií do veľkej miery reprodukovaná prostredníctvom súčasného umenia. To, paradoxne, operuje s termínmi participácie, interaktivity, imerzívnosti alebo dokonca transgresivity. Nedávna bratislavská Biela noc bola presne takouto kombináciou rozptýlenia a mravoučnosti, odsúdenia povrchnosti a konzumu skrz reprodukciu vizuálnych a technologických atrakcií vo verejnom priestore. Tento paradox kritiky konzumu skrz konzumný formát by nakoniec mohol byť funkčný a nosný, ale muselo by sa s ním pracovať vedome. Nemám v úmysle kritizovať spotrebu LED obrazoviek, laserov a veľkoformátových projekcií v čase všeobecne ohlasovaného šetrenia a nárastu cien energií – to by som zostala na rovnakom povrchu. Na Bielej noci sa deje niečo ešte perverznejšie: cez umenie sme na viacerých miestach poučovaní, že „náš mamon a väčšinové spotrebiteľské návyky založené na nadprodukcii dosiahli svoj vrchol“ a pri prechádzaní mestom je znovu a znovu „nastavované zrkadlo“ (táto metafora evidentne stále žije!) nášmu konzumu. Ale čo je ešte lepšie, toto „zrkadlo“ nám nastavujú naleštené blikajúce povrchy JTRE a ZSE.

„Nechajte sa naladiť na vlnu optimizmu a radosti zo života! Neprehliadnuteľný neónový nápis BUDÚCNOSŤ JE VAŠA na Námestí Nežnej revolúcie vás k sebe priláka optimistickými vibráciami, ktoré sa neboja prežiariť priestor ani v období životných výziev a spoločenských ťažkostí. Do budúcnosti sa oplatí hľadieť s odvahou – spravte si fotku a dovoľte si tešiť sa na to, čo príde!“

BN Label / Tower of Light, Biela noc Bratislava, 16. – 18. 9. 2022

Svetelný objekt inštalovaný v rámci podujatia Biela noc Bratislava 2022 šíril tieto nádeje plné vibrácie ako súčasť komunikačného konceptu Slovenskej sporiteľne, ktorý „prináša nové smerovanie značky cez konkrétne verejné záväzky z oblasti finančného vzdelávania, sociálneho bývania a užitočného outdooru, ktorými chce prispieť k lepšej budúcnosti Slovenska“. Autori inštalácie nie sú zverejnení. Skromný nápis inštalovaný z neznámych dôvodov na stavebnom lešení bol ohľadne očakávanej budúcnosti klientov Slovenskej sporiteľne (nižšia stredná a stredná trieda) priamočiarejší, ako zrejme chcel. Predstavujem si študentov, živnostníčky, sezónnych agentúrnych pracovníkov, kurátorov, zdravotné sestry, ako si pri neónových písmenách robia selfie, vešajú ho na siete, čím splnia svoje skutočné poslanie neplatených reklamných botov Slovenskej sporiteľne, a naplnení pozitívnymi vibráciami a odvahou vykročia k ďalšiemu spotu podujatia – Eurovea Tower.

Tu majú zrazu dočinenia s úplne inou mierkou. Na rozdiel od skromných neónových písmen Slovenskej sporiteľne, blikajúcich niekde vo výške očí z lešenia, z „prvého mrakodrapu v Bratislave“ vo výške 39. poschodia pretínajú nočnú oblohu supervýkonné laserové lúče a vytvárajú tak drsnú projekciu toho, akí vplyvní hráči tu práve dokončujú svoju výhru vo falocentrickej súťaži developerov. Autormi inštalácie sú „kreatívci zo zoskupenia BN Label“, konkrétne mená nie sú zverejnené. Inštalácia Tower of Light bola v programe zaradená ako súčasť vodnej trasy Bielej noci, čo je tematický leitmotív tohto ročníka. To je zvlášť výstižné, najmä ak sa J&T Real Estate chystajú s projektom Nové Lido zastavať pravý breh Dunaja, teda jedno z posledných miest v rámci mesta, kde dochádza k vsakovaniu zrážkovej vody do podzemných vrstiev, čo je kľúčový faktor pre kvalitu pitnej vody na Žitnom ostrove.

Martin Gabčo & BN Label, Biela noc Bratislava, 16. – 18. 9. 2022

Kým svetelné lúče rinúce sa z Eurovea Tower na mesto sú neskrývanou exhibíciou predčasnej ejakulácie JTRE a z nedokončenej budovy robia zároveň panopticon mesta, Národná banka Slovenska, ktorá o status najvyššej budovy prišla, vsadila na interaktivitu. Na fasáde tejto 111 metrov vysokej budovy bolo v inštalácii Martina Gabča a BN Label možné ovládať lúče a svetlá pomocou zvukov elektrického klavíra a zároveň prostredníctvom vlastných pohybov roztancovať figúru na fasáde. Nie sú to peniaze banky, ktoré vybuchnú do slova RECESSION a zhoria. Sú to ľudia, ktorí nechávajú nasnímať svoje telá, aby tak banke vytvorili priateľskú fasádu a neplatenú reklamu prostredníctvom svojich profilov na sociálnych sieťach. O banke sa dá aspoň s istotou povedať, že vie, čo robí.

Aj ďalšie inštalácie a projekty Bielej noci, ktoré využívali interaktívne technológie (stroj, ktorý kreslí portréty: Patrick Tresset / Human Study #1, 3RNP, orchester z modifikovaných verzií vlastného hlasu: Superbe / Sming, 3D interaktívna projekcia: arc/sec Lab: Uwe Rieger & Yinan Liu / LightWing II) zostali na úrovni nekritickej atrakcie. Redukovali sa na fascináciu tým, ako algoritmy interpretujú naše hlasy, tváre, pohyby, bez akejkoľvek reflexie nástrah face-, voice- recognition systémov alebo toho, kto uchováva a vyťažuje naše intímne dáta. Navyše, tento typ fascinácie algoritmickou kreativitou je už dosť pasé. Data-miningové aplikácie pritom využívajú presne rovnaké stratégie ako Biela noc: za prístup k našim najosobnejším dátam ponúkajú krátkodobé rozptýlenie, napríklad generovaný obraz toho, ako budeme vyzerať o 30 rokov. Má byť jedinou pridanou hodnotou to, že sa projekty Bielej noci odohrávajú vo fyzickom a nie virtuálnom verejnom priestore?

arc/sec Lab: Uwe Rieger & Yinan Liu / LightWing II, Biela noc Bratislava, 16. – 18. 9. 2022

Nič proti popularizačným formátom alebo umeniu ako číremu pôžitku z plytvania. Ak je však cieľom Bielej noci „dostať ľudí do ulíc“, aby tam dostali lekciu z antikonzumu prostredníctvom rozsvietených fasád energetických koncernov, developerov a bánk alebo sa utvrdili v tom, že technológie sú neškodné hračky, potom neviem, či nie je lepšie zostať doma. 

Za samostatný prieskum by stálo, aké honoráre dostávajú zahraníční hostia*tky, anonymné zoskupenie BN label, miestni autori*ky a študenti*ky VŠVU a VŠMU. Budúci rok by som sa totiž rada prihlásila s projektom laserového nápisu „musíme sa uskromniť“, ktorý by prepájal nočnú oblohu medzi Novým Lidom a Novým Istropolisom.


Lubo Mikle, Benedikt Tolar, Filthy Luker a Pedro Estrellas, Gábor Kitzinger, Kris Saganová, Gregor Grega, Patrik Kukulský, Tomáš Danay, Yinan Liu, Uwe Rieger, Tomáš Danielis, Moritz Wehrmann, David Javorský & Jakub Mudrá, Dorota Sadovská, Klaus Obermaier, Stefano D'Alessio, Martina Menegon, BN Label, Ultrazvuk & hostia: Vec, Tono S., Zverina, Škrupo, Tamara Kramar, Elena Šoltésová, glo creative, Viktor Frešo, Dalibor Kocián (Stroon), Ján Šicko (DevKid), Daša Krištofovičová, Marcela Cmorejová, Martin Gabčo, Marek Kvetan, Aleš Vojtášek, DEBRIS Company, Superbe, Kundy Crew, Anna Witt, Daniela Krajčová, Jarmila Mitríková a David Demjanovič, Patrick Tresset, Adela Lujza Lučenič, Boris Ondreička & Kabal, Tereza Oľhová, Eva Škandíková, Stephen Collins, Benedikt Tolar, LP Rondeau, Jena Jang, Dominika Žáková, Veronika Zúbek Kocourková, Jonatán Pastirčák, Matej Sloboda & Jan Kulka & EnsembleSpectrum, FAD STU: Bohuš Kubinský, Paulína Ebringerová, Monika Čejteiová, Quasars Ensemble & Hans Thomalla, Kolektív autorov – pre Ukrajinu, Fuzzy Earth, Kolektív autorov: Záhrada / Biela noc Bratislava / kurátorka: Zuzana Pacáková / 16. – 18. 9. 2022

Foto: Biela noc – Marko Erd, Martina Mlčúchová, Jaroslav Novák

zdroj: http://www.karmelobermejo.com/en

Ivana Rumanová | Ivana Rumanová študovala kultúrnu antropológiu na FF UK v Prahe a odbor kultúrne projekty vo verejnom priestore na parížskej Université Paris 1 Panthéon-Sorbonne. Pôsobila ako kurátorka v Novej synagóge Žilina (2016 – 2019) a ako projektová manažérka v tranzit.sk (od 2019). Je členkou redakčnej rady časopisov Kapitál (vizuálna sekcia, kurátorstvo vizuálu) a 3/4, ktoré sa zameriavajú na kritickú reflexiu umenia a technológií a ich spoločenské a politické presahy. Prispieva tiež do periodík Artalk.cz, Flash Art, A2, kød. Medzi jej nedávne projekty patrí výstavný projekt Nikdy sme neboli bližšie v tranzit.sk (november 2020, spolu s Dušanom Barokom), spoluorganizovanie intersdisciplinárneho projektu Seminár urbánnej imaginácie (2020 – 2021, spolu s Eliškou Mazalanovou a Petrom Szalayom), ktorý skúma právo na mesto v čase klimatickej krízy. Ďalej spolupracovala na výskumnom projekte Martina Piačka Liquid Dogmas (2020) a tiež na dramaturgii fyzického predstavenia Sapiens Territory choreografa Yuriho Korca (2020). V súčasnosti externe spolupracuje s Galériou mesta Bratislavy, pre ktorú kurátorsky zastrešuje program vo verejnom priestore zameraný na reflexiu gentrifikácie a nedostupnosti bývania, pripravuje rezidenčný program v Novej Cvernovke s témou platforiem solidarity a radikálnej starostlivosti a organizuje sériu podujatí Kapitalks.