Prehliadka vesmíru asociácií

V brněnské Fait Gallery probíhá retrospektivní výstava Registrace Stana Filka. Název výstavy odkazuje podle kurátora Borise Ondreičky k metodologickému přístupu i myšlení samotného autora. Viktória Pardovičová zprostředkovává jak pohled do výstavy, tak i na Filkovo rozsáhlé a různorodé dílo.

Prehliadka vesmíru asociácií

Registrace Stana Filka, pripravená ako ďalšia z veľkoformátových projektov brnianskej Fait gallery, ponúka vstup do sveta medzi metaforickým vesmírom a muzeologicky organizovanou prehliadkou diel. Príznačnosť istej formy systematického „triedenia“ umeleckých artefaktov, tejto nie úplnej (i keď doteraz najväčšej) retrospektívy umelca, bola naznačená i slovami kurátora Borisa Ondreičku. Stano Filko je jeden z podstatných predstaviteľov (česko)slovenského umenia. Vďaka rozsahu jeho tvorby, prístupov i zmyslu pracovať už v druhej polovici 20. storočia výrazne multimediálne je doteraz náročne uchopiteľným či štýlovo určiteľným autorom. Triedením, radením (registráciou) jeho tvorby sa otvára rovina experimentálneho projektu, pokusu o nelineárne, no pre diváka/čku prístupné uchopenie aspektov vesmíru, svetov spirituality i reflexií premien dobového prežívania reality.

Materiály každodennosti

Diela „registrovaná“ v zámerne nie chronologickom poradí predstavujú snáď všetky Filkove obdobia a životné etapy. Bol jedným z priekopníkov neoavantgardy v československom prostredí a v jeho raných ako i neskorších obdobiach (počas aj po emigrácii do USA v rokoch 1982 – 1990) možno nájsť maľbu, grafiku i rôzne formy reliéfov či environmentov, asambláží, spolu so záujmom o záznamy udalostí-happeningov. K dielam sa v priebehu rokov vracal a v kontextoch doby i individuálneho spiritualizmu ich modifikoval či radil do vlastných vizuálno-mentálnych systémov.

Napriek prvotnému pocitu farebnej i materiálovej roztrieštenosti vystupuje na povrch priestorovo i obsahovo premyslený prístup autorov projektu. Centrálna a najväčšia plocha galérie je doslova naplnená dielami, artefaktmi, no zároveň ponúka náčrt istej formy uvažovania, procesov tvorby i uchopenia reality vlastnej umelcovi. Výrazným aspektom expozície je farebnosť, ktorá sa vpísala do jednotlivých častí i celkovej organizácie priestoru. Vrstevnatosť tvorby Stana Filka v centrálnej hale galérie potvrdzuje prítomnosť obrazov, grafických i veľkoformátových, priestorovo orientovaných objektov. Farebne roztriedené zoskupenia diel podľa umelcom koncipovaného systému dvanástich farebných čakier sú voľne uložené na konštrukciách materiálovo narúšajúcich klasický formát sterilnosti galerijného depozitára. Využitie sadrokartónových panelov a kovovej konštrukcie však napriek svojej radikálnej tendencii útočiť na estetiku priestoru kooperuje s prítomnými objektmi a tvorí prepojenie myšlienok obsahu vystavovaného. Predmety ľudskej každodennosti modifikované farebnými škálami proklamujú Filkov záujem o využitie takmer čohokoľvek dostupného či nepotrebného. Dielo Centrálny mozog, pozostávajúce z veľkého množstva dohromady združeného odpadového materiálu, by mohlo akcentovať akúsi „udržateľnosť“ hraničiacu s krajne ekologicky orientovaným zámerom. V skutočnosti je skôr zrkadlom spoločnosti, ktorá sa nachádza v problematických mechanizmoch fungovania.

Možnosti pohľadu zhora

Reakcie na dianie v kultúrno-spoločenskom kontexte doby prestupujú celé spektrum tvorby i uvažovania Stana Filka. Možno ich nájsť i v časti výstavy umiestnenej na moste. Prechod celým priestorom galérie s možnosťou povznesenia sa nad svetom-vesmírom pod nohami predkladá diela prevažne zo 60. rokov. Predstavuje autorov prístup k situácii vesmírne orientovaného spoločenského diskurzu (napr. Asociácie V., 1968, či Mapy sveta, 1966 – 1967). Žena sa v autorovej tvorbe objavuje v niekoľkých vrstvách. Ako múza či venuša, zároveň aj ako problematický produkt reklamy a konzumu v podaní odosobnených obrysov ženského tela, ľahko komerčne nahraditeľného, no tu rokmi zvečneného v svojej na siluety redukovanej podstate existencie. Vidíme tu tiež dokumentáciu akčných prístupov umeleckého vyjadrenia (napr. Kozmos, 1967 – 1868). Pohľad do ostatnej expozície (zhora) zároveň naznačuje možnosť pochopenia transcendentálnosti prehliadky. Postupujúc priestormi medzi raketami, veľkoformátovými maľbami či videoprojekciami sa zmysly diváka/čky poľahky dostávajú do akéhosi tranzu. Rezonujúci zvuk opakujúceho sa audia (ako súčasti jedného z diel) a na zmysly všestranne útočiaca prítomnosť materiálovej i intelektuálne sýtej mnohosti vyvolávajú rušivý pocit nestálosti. Nie je však táto podnetná, znepokojivá a nekonečná koláž signifikantným zastrešením Filkovkých svetov? Presýtená myseľ pozorného diváka/čky je nútená hľadať východisko či aspoň chvíľku oddychu od výraznosti farieb, zvukov a materiálov.

Kontrasty bieleho priestoru

Poslednú časť výstavy by bolo možné poňať ako paralelu k participácii Stana Filka na kontroverznej výstave Bílý prostor v bílém prostoru, ktorá sa uskutočnila v roku 1974 v Dome umení mesta Brna. Priestor, kde absentujú akékoľvek farebné variácie, teraz pokračuje v zámere zostavovania diel bez chronologickej organizácie. Zároveň prináša istý stimul vyčerpaných zmyslov a priestor na premýšľanie v horizontoch metaforického vyprázdnenia obsahu. Tiež sa vracia k stále trvajúcemu diskurzu o možnostiach bielej plochy, zmyslu priradzovania farieb či umeleckého prístupu odfarbovania predmetov-diel-priestorov.

Technicky, obsahovo a rozsahom náročná výstava Registrace Stana Filka dokazuje médiovú i štýlovú otvorenosť celoživotného diela umelca. Autori projektu špecificky artikulujú mnohé z myšlienok i spôsobov chápania Filkovho utopického sveta. Súčasne prehovárajú metaforickým, intelektuálne impulzívnym, a ako si diela často vyžadujú, spirituálne orientovaným jazykom, príznačným samotnému umelcovi. Takto zvolené komponovanie expozície zamerané na zmysly však môže byť problematické. Ale vystihuje podstatu výstavy. Podporuje individuálne uchopenie situácie a otvára priestor interpretácii založenej na vlastnej voľbe intenzity hĺbky vnímania a imaginácie. Návod k absorbovaniu obsahu diel i myšlienok zároveň naznačuje i pomerne rozsiahle vypracovaný kurátorský text. Čo nakoniec ostane v zmysloch a myšlienkach vizuálne i intelektuálne nasýteného diváka/čky? Podobne ako steny celej Fait Gallery, ktoré sú po obdobie výstavy dôkladne zastreté striebrom fólie symbolicky rozrúšajúcej hranice obmedzenosti galerijného priestoru, ostáva i môj zmyslovo-myšlienkový kozmos otvorený pohľadom do futúr, budúcnosti. Tá je však, rovnako ako proklamoval i samotný Stano Filko, transcendentálnym, fluidným médiom a v aktuálnom stave kritickej reality sveta náročne predstaviteľným bodom vesmíru.


Stano Filko / Registrace / kurátor: Boris Ondreička / Fait Gallery / Brno / 6. 10. 2021 – 8. 1. 2022

Foto: Martin Polák (Fotoreport výstavy najdete zde.)

Viktória Pardovičová | Študuje teóriu umenia na filozofickej fakulte MUNI v Brne. Je spoluzakladateľkou a kurátorkou vitrínovej Postpost gallery v Brne.