Spochybňovanie pastelovej roztomilosti

Keď som sa vo vtedajšej Fait gallery v Brne prvýkrát stretla s dielami Ondřeja Kotrča, nebolo možné prehliadnuť ich hravosť, vtip a akúsi trblietavú mágiu, ktoré vytvárali špecifickú a mierne vtieravú podmanivosť. Bez bližšieho poznania autora som zrakom prechádzala po hybridných objektoch vytvorených deštrukciou rámov obrazov, ktoré odkazovali k narúšaniu statusu média maľby alebo po skulptúre farebného ananásu, spájajúcej hru svetla, vrstvenia materiálov a odkazov k readymadeom. Súčasná tvorba umelca sa už niekoľko rokov orientuje na konkrétnejší prvok–  bytosť, ktorou sa stali medvedíci zo seriálu Care Bears (rozšíreného od 80. rokov), ktorých osobnosti a príbehy metaforicky prepája s ďalšími viac filozoficky orientovanými témami. Intenzívna práca s medvedíkmi bola zrejmá napríklad vo výstave Líbání Kober v Galerii města Blanska (2024) alebo v intervencii Targered Joy v priestore Subjekt Objekt Content (2026). 

Tento intermediálny umelec, ktorý pôvodne vyštudoval maľbu, ktorú nikdy neopustil, si postupne vypracoval formu svojzázneho jazyka, zahrňujúceho popkultúrne prvky zo seriálov alebo hudby, odkazy na estetiku nejednoznačnej nostalgie k vyrastaniu v 90. rokoch alebo na vizualitu konzumného, krajne pátosového sveta reklamy, ktorá balansuje na hranici irónie i kritiky postupne vzrastajucej komoditne orientovanej spoločnosti. Formát plochého či geometricky čistého obrazu pritom kontinuálne rozširuje experimentmi s opticky citlivými materiálmi, akými sú rôzne druhy plastov, fólií alebo syntetické glazúry a objektovými formami.

S očakávaním vizuálnej i formálnej kontinuity autorovho prístupu som navštívila artist-run Galériu Cejla, v ktorej sa od polovice septembra koná najnovšia Kotrčova výstava Are you ready, or not? Jej názov opäť iniciuje istú mieru irónie alebo roztomilej drzosti, naznačenú aj v starších prácach autora napríklad v gýčovo i historizujúco formovanej fontáne s vrcholom vo tvare postavy veselého medvedíka alebo v štylizácii medvedíkov do „milých“, no sebavedomých nebeských pozorovateľov pozemského sveta. 

V priestore galérie sa svetielkujúco dúhová hravosť, ktorú možno bežne priradiť ku Kotrčovej vizualite pracujúcej so známou postavičkou, alebo pretváranie prvkov odvodených od bežných predmetov, akými boli v minulosti napríklad lesklé obaly, vešiaky či nástenné hodiny, transformovali do foriem znepokojujúco nejednoznačného a temnejšieho prejavu. Vtip a určitá dráždivosť, napríklad v obrazo-objekte farebne podmanivo pastelového, zároveň od diváctva odvráteného a „na svet“ močiaceho medvedíka, sa aspoň pre mňa tentoraz výraznejšie spojili s pocitom neistoty a zraniteľnosti. Medvedíky sa dívajú z drobnými diamantmi poskladaných obrazov na čiernom pozadí, ich telá sa však napriek farebným odtieňom rozpadajú, lesk umelých kamienkov ich formuje a súčasne rozkladá do bodov, stávajú sa narušenými persónami, no stále sa snažia neopustiť privilégiá svojho rozprávkového pôvodu.

Intenzívnejší výrazový zlom nastáva pri diptychu veľkoformátových obrazových reliéfov, kde sa medvedíky roztekajú, padajú, vynárajú sa a strácajú v odtieňoch tmavých pigmentov a hrubo sa vrstviacich nánosoch hmoty. Autor tu doslovne prekročil hranicu farebnej mäkkosti i pozitivity: pre jeho tvorbu typická lesklo podmanivá povrchová úprava sa tu súčasne mieša s drsnou materialitou reliéfu, luxus sa stretol s nedokonalosťou reality. Dvojica obrazov by tak mohla byť čítaná ako evidentnejšia forma metafor problematickej súčasnosti plnej prehltenosti digitálnymi obsahmi, spoločenskými krízami na lokálnej i globálnej úrovni či ako radikálnejšie odromantizovanie naivity rozprávkových bytostí a farebnosti virtuálneho worldbuildingu.

Na stene oproti temne sa strácajúcim (alebo skrývajúcim?) medvedíkom sú inštalované cestovné kufre, objekty ako artefakty z nedávnej letnej dovolenky. Pri detailnom sledovaní ich plastových povrchov sa opäť objavujú siluety medvedíkov alebo absurdne i vtipne pripnutá ceduľka s menom umelca.Táto priznane nedokonale formovaná visačka ma vrátila k téme autoreflexie alebo k roli subjektívneho pohľadu ako stretu s prvkami návratu do minulosti a časov snového dospievania. Mohla by byť zároveň potvrdením vlastného ironizujúceho postoja voči serióznosti každodenného sveta, zaťaženého prekaritou umeleckej, ale rovnako každej inej práce spájanej so zaobstaraním obživy. Rovnako by sa mohla stať symbolom straty ideálov, ktoré však podobne ako kategórie krásy či roztomilosti indikujú ambivalentné formy interpretácie. Ich zviditeľňovanie, ktoré možno sledovať napríklad v online estetikách, známych ako špecifické vizuálne štýly „cory“ (dreamcore, barbiecore, weirdcore atď.), často predstavuje osobnú i kultúrnu reakciu na prítomnosť, v ktorej sa rozpúšťajú pevné hranice či kedysi platné zásady a sociálne istoty. 

Ako rozvádza kultúrna teoretička Sianne Ngai, práve za podmanivou estetikou a roztomilosťou, ktoré možno spájať napríklad s ambivalentnými emóciami, pocitmi náklonnosti i agresie či s v nevinnosti zabalenou prekarizáciou, sa skrývajú mnohé symptómy formujúce vývoj konzumnej a komoditne založenej moci. V knihe Our Aesthetic Categories: Zany, Cute, Interesting (2015) sleduje špecifické kategórie „zany“ (bláznivosť), „cute“(roztomilosť) a „interesting“ (zaujímavosť) signifikantné pre každodennú vnímavosť, a popisuje ich ako inštinktívne a afektívne zážitky, ktoré sú však prepojené so širším systémom produkovaným každodenne žitým a rokmi degradujúcim kapitalizmom. Ich hodnotenie, porozumenie či vyvolanie emocionálneho prežitku i schopnosť interakcie sú súčasne podmienené kontextom, ktorý ich sám dômyselne produkuje. Práve prístup Kotrča, ktorý tieto kategórie sám testuje, vrství a súčasne deštruuje, spochybňuje a abstrahuje s pridávaním nových foriem a symbolov spojených s príbehmi samotných medvedíkov, však dokáže spomenuté teoreticky ukotvené aspekty estetických kategórií významovo posúvať i produktívne ohýbať. Aké myšlienky a zámery by mohli prúdiť v hlave chrbtom otočeného medvedíka zastretého symbolom tmavého slnka sediaceho v rohu miestnosti? Roztomilosť tu pracuje ako neurčitý nástroj, ktorý autor nepoužíva na formulovanie jednoznačnej roly obete, návnady ani gýčovej atrakcie. Jeho postavičky sú niekde medzi, samy neisté a súčasne sebavedomé i zamotané v narušeniach svojich vlastných životov.

Medvedíky Ondřeja Kotrča hrajú svoje roly, ich „ochrannú“ funkciu a pastelové statusy však zasiahla optika súčasných dní a nestálosti. Dialóg medzi popkultúrnymi symbolmi a narušenou rozprávkovou hravosťou – apokalyptisticky koncipovaný diptych temných a roztratených medvedíkov, ich telá zložené technikou diamant dropingu alebo náznaky fragmentov postavičiek roztekajúce sa v reliefových povrchoch cestovných kufrov – tu opäť rozšírili autorov signifikantný jazyk, ktorý môže fungovať taktiež ako prostriedok komunikujúci záznamy šifrovaných intímnych naratívov pochybností i spomienok, s ktorými sa dokážeme stotožňovať. V Cejle sa totiž neistota stala formatívnou súčasťou výstavy, úzkosť sa ukryla za mierne zašpinený obláčik alebo do cestovného kufra, pričom medvedík hypnotizér v nástennom rotujúcom objekte opäť rozohral sebavedomú hru s fragmentmi našej zbytkovej pozornosti a ochotou dešifrovať odkazy svojich medvedích príbuzných. 

Ondřej Kotrč / Are you ready, or not? / kurátor: Risto Illič / Galerie Cejla / Brno / 18. 09. 2026 - 21. 10. 2026

Foto: Monika Rygálová