UFO na Dittrichovej v Prahe

Je 6. 10. 2012. 15 : 45 hod., nachádzame sa pred vstupom do galérie Tranzitdisplay v Prahe na Dittrichove 9. Zvoníme, nikto nám neotvára. V žiadnom prípade neodchádzame! Klopeme a búchame na dvere. Po 15 minútach otvára muž v bielom plášti, ospravedlňuje sa, že mal komentovanú prehliadku a pozýva nás ďalej. Bádanie sa začína už v tomto momente. Dolu stretávame staršiu spokojne sa usmievajúcu pani odchádzajúcu z “výstavy”. Asi polhodinu si prezeráme galerijné kníhkupectvo a nakupujeme knižky. Je to trochu príprava na nasledujúcu prehliadku – či skôr obrad. Po polhodine sme pripravení, sprevádza nás galerijný pracovník v bielom plášti, ktorý nás upozorní, že sa exponátov nemôžeme dotýkať, od toho je tu on a vzápätí si nasadí biele rukavice. Operácia Koller spustená.

Ako prvou prechádzame “študovňou”, tú len prebehneme, vrátime sa tam neskôr. Zaujíma nás hlavne “bádatelňa (study room)” vyzerajúca na prvý pohľad ako home-made ufo, ktoré buď práve pristálo alebo sa chystá odletieť, a to ako sa neskôr dozvieme, so slušnou databázou rozmanitých vzoriek mediálnych informácií precízne roztriedených do 41 krabíc (alebo 57 podľa zoznamu v katalógu výstavy) podľa tematických okruhov, venujúcich sa hlavne oblasti neidentifikovateľných objektov a identifikovateľnej kultúre. Priestor vystavaný z drevených regálov vytvára samostatnú miestnosť, v ktorej strede sa nachádza “operačný” stôl potiahnutý látkou pripomínajúcou zamat bordovej farby, čo zvyšuje exkluzivitu celej inštalácie aj performance. Diela nikde nevidíme, sú uložené v bielych označených krabiciach na policiach. Každá krabica je tematicky pomenovaná pôvodným názvom, pod akým ju u seba doma uchovával ich autor ufonaut Július Koller. Autorská chronologická línia je v nich už niekoľkokrát rôznymi vedeckými pracovníkmi “poprehadzovaná”, zachovať ju, by bol nadľudský výkon. Muž v bielom plášti vyťahuje na náš podnet krabicu za krabicou a permanentne inštaluje a deinštaluje nové a nové Kollerove zbierkové materiály.

Vyberáme si krabicu Odpad - nachádzajú sa v nej pedantne adjustované “zbytky” Kollerovho umeleckého tvorenia ako napríklad papierové pásky nalepené na signovanom papieri. Výtvarné polotovary skrývajú rôzne účty, zoznamy, lístky, listy a obálky s osobnými údajmi o adresách, kde Koller v Bratislave býval (Hanulova č. 9, byt. č. 36, Klobučnícka č. 5, Kudláková č. 5). Pod názvom Rôzne v krabici č. 19. nájdeme pestrú zbierku výstrižkov z rôznych časopisov ako napr. Slovenka, Vlasta, Mladý svět, vedľa seba vidíme články “Dívčí válka na nejdelší běžecké trati”, “Chraňme se před bodavým hmyzem” a “Mladičká Brooke Shieldsová má “dvojníka”. Pod vrchnákom krabice č. 2.  Sci-fi historie v rubrike “Haló sobota” z Rudého práva č. 28 (18. 7. 1981) objavíme vytrhnutý text pod názvom “Jsou lítající talíře pátým skupenstvým hmoty?” Z časopisu U.F.O. si Koller vytrháva rubriku “Zadržte alebo nestrieľajte”, zo SME “Keby prišli marťania (alebo sprievodca po zemeguli pre návštevníkov z vesmíru).” V “bádateľni” strávime asi hodinu, a to sme videli torzo len necelej tretiny "krabíc". Dojem neobsiahnuteľnosti a permanentného procesu archivovania sa prenáša aj na diváka, ktorý počas jednej návštevy absolútne nemá šancu vidieť všetko, čo sa v nich nachádza, snáď by sa mu to podarilo, ak by chodil do galérie každý deň počas celej doby trvania výstavy a postupne ich všetky študoval. Výstava trvá od 12. 9. do 4. 11. 2012, v pondelok je galéria zavretá, takže divák má k depozícii tento študijný materiál resp. výstavu počas 47 dní (keď nepočítam vernisáž 11.9. 2012), počet krabíc je 41 (alebo 57) a rozsah materiálov v nich je naozaj hutný. Z čoho vyplýva, že by tam mal divák chodiť prakticky každý deň, ak by si chcel výstavu naozaj dôsledne pozrieť, takpovediac sa tam zabývať, študovať a bádať, tak ako to robil Koller u seba doma. A to vôbec nespomínam knižné diela v časti “študovňa”. Všetok tento materiál Koller považoval za relevantný, keďže vo svojom diele Motto opakuje:  "Nemám rád zbytočné rozmnožovanie niečoho, čoho je dosť.” J.K. (1967)

V krabiciach sa nenachádzajú “len výstrižky” ale aj signované diela, grafiky a grafické návrhy diplomov. Každá prekvapí niečím, čo do nej tak celkom nezapadá ako napríklad klasické pohľadnice s kvetmi a vianočné pohľadnice v krabici č. 49. Foto - Akty. Tieto presahy sú možno podstatnejšie ako samotné akty, keďže nehovoria len o vkuse autora, ale aj jeho myslení. Koller mal vo svojej tvorbe aj “poetickú” líniu súvisiacu s jeho celoživotným vzťahom k výtvarníčke Kvete Fulierovej, ktorá jeho diela zdedila a venovala najväčšiu ich časť Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

To, čo sa prezentuje na výstave “Archiv Júliuse Kollera: Badatelna”, je torzo jeho verejne neprezentovanej “zbierky kuriozít”, ktorá pripadla spoločnosti tranzit (neskôr vzniklo aj občianske združenie Spoločnosť Júliusa Kollera) a našla sa uňho doma v priestoroch kočikárne. Práve z týchto dôvodov sa mi javí táto “reinštalácia” či situovanosť v podobných “pivničných” priestoroch, tentoraz galérie Tranzitdiplay ako teleportácia pôvodného Kollerovho archívu, ktorý ho v posledných rokoch doslova obmedzoval v pohybe, keďže sa nenachádzal len v pivnici ale aj v jeho byte na Kudlákovej ulici č.5 v Bratislave. Tento byt praskal preplnený stále ďalšími a ďalšími informáciami a pripomínal klaustrofobickú, kumulovanú, časovanú, datovanú a signovanú informatickú bombu, určite obsahujúcu aj dielo Paula Virilia. V jeho byte sa našla bohatá knižnica, ktorej torzo bolo v auguste 2012 prenesené do novovzniknutej Čitárne Júliusa Kollera spojenej s Galériou Júliusa Kollera (momentálne je priestor uzavretý). Jednou z kníh, ktoré u neho medzi E. V. Dänikanmi a A. C. Clarkami našla umenovedkyňa a kurátorka Petra Hanáková bolo dielo od Hakima Baya Dočasná autonomní zóna (D.A.Z.). Koller si naozaj vytvoril D.A.Z.. S neustálym hromadením neprestával až do svojej smrti.

Ešte za jeho života (v roku 2005) prebehla v galérii Tranzit v Bratislave výstava pod názvom “Marec poberáš sa starec?” Koller asi vedel alebo cítil, že už odchádza, v lete roku 2007 (17. augusta) sa jeho pobyt na Zemi naozaj skončil. Zanechal dielo prekvapivého rozsahu, o ktorom netušili ani jeho najbližší priatelia. Kurátori Petra Hanáková a Aurel Hrabušický pripravili v SNG v roku 2010 veľkú retrospektívnu výstavu  “Vedecko-fantastická retrospektíva”. Zmapovali jeho dielo naozaj pedantne, výsledky odprezentovali v majestátnom sprievodnom katalógu, ktorý nájdeme v Tranzitdisplay medzi dielami v časti “študovňa”. Výstava venovaná Kollerovi pod názvom “Balkón na Kudlákovej č. 5.” prebehla v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave (jar 2012). Boli na nej vystavené diela, ktoré vznikli v tomto jedinom ešte “čistom” balkónovom priestore a obsahovala práce Kollerových priateľov - umelcov (Viktor Frešo, Jiří Valoch, atď.), jeho životnej lásky Kvety Fulierovej + jeden autentický kvetináč s červenými muškátmi.

Poslednou výraznejšou výstavou Kollerovej tvorby je práve “Archiv Júliuse Kollera: Badatelna.” Do spektra Kolleroých výstav vniesla konečne prvok, ktorý sa v jeho tvorbe javí ako najpodstatnejší, a najsúčasnejší, a to permanentný postprodukčný proces tvorenia akejsi rizomatickej synoptickej mentálnej mapy  privátneho sveta (podobne ako S. Filko a J. Varga). Z vystavených artefaktov vyplýva, že sa autor naozaj na tvorbu svojich “diel - kultúrnych situácií” pripravoval a študoval, pritom ani v najmenšom nie sú len materialistickými transformáciami vedeckých informácií. Kollerovi bol vlastný dematerializmus, humor ale aj poetika, sám seba za umelca nepovažoval a rovnako svoje diela neoznačoval za artefakty a umenie. Paradoxná je z tohto pohľadu vysoká miera signovania a adjustácie aj u diel, ktoré ako sa zdá, vôbec neplánoval vystaviť. Pravdepodobne tak nastavoval zrkadlo absurdným archívnym a katalogizačným taktikám v období socializmu, o čom píše v doprovodnom texte výstavy D. Grúň  (text Archív univerzálnej futurologickej organizácie Júliusa Kollera). Koller si vytvoril vlastný dizajn “preparovaných časopisov”, korešpondujúci s jeho osobným videním sveta, mikrosvet kozmohumanistickej spoločnosti a kultúry dívajúc sa na ňu „univerzálnym futurologickým okom.” Jeho krédom bolo rozširovať informácie a obmedziť tak možnosť manipulácie s ľuďmi, čím ho možno považovať za "mediálneho" optimistu podobne ako Waltera Benjamina. Július Koller rovnako ako on predpokladal kritického diváka. Jeho alternatívne ufonautické alterego by sme podľa terminológie N. Bourriauda mohli označiť za alterumelca.

Koller pôsobí naozaj ako mimozemšťan zbierajúci kultúrne a vedecké vzorky pre inú civilizáciu, ufo aktivista, bojujúci proti „úžasnej faktografickej obsesii”. Katalóg Vedecko-fantastická retrospektíva ponúka podobne ako sám Koller množstvo poznámok. V jednej z nich Petra Hanáková píše: “Koller archivuje, signuje autorizuje všetko. Podpisuje, či inak signuje letenky, lístky na dopravu, toaletný papier, obaly od čokolád... Archivuje všetko, čo skonzumoval, prečítal, “absolvoval”, v čom sa spotreboval, s čím sa stotožňuje...” Michel de Certeau tvrdí, že v každom umeleckom diele je možné bývať, podobne ako bývame v prenajatom byte. Aj keď je označenie Kollerovho diela za umenie stále sporné, toto tvrdenie jeho bytová kultúrna situácia spĺňa v tom najpedantnejšom zmysle a výborne koncipovaná výstava Archív Júliuse Kollera: Badatelna nám ukazuje to, čo by sme hľadali skôr v pamätnej izbe autora.

Na tejto zatiaľ poslednej výstave sa divák neubráni pocitu, že je voayer a necháva si predkladať osobné veci autora, ktoré by asi nemal vidieť, keďže ich sám autor vystavovať nechcel. Napriek tomuto pocitu nepatričnosti je mi táto výstava veľmi sympatická, a to hlavne z hľadiska kurátorskej stratégie T. Pospiszyla, ktorý s polohou kultúrnej situácie: autor, kurátor, galerijný pracovník a divák vedome pracuje. Pripadáme si nielen ako v archíve alebo výskumom ústave, ale zároveň ako u psychiatra, ktorý prezentuje ako markantne sa môže prejavovať až obsedantné zberateľstvo u istého typu umelcov (tento aspekt si všímam obzvlášť, keďže mám podobné tendencie). T. Pospiszyla máte možnosť vidieť v roli bádajúceho muža v bielom plášti na performovaných komentovaných prehliadkach už len do 4. 11. 2012!

______________________________________________________________

Tranzitdisplay / Archiv Júliuse Kollera: Badatelna / 12. 9. - 4. 11. 2012

______________________________________________________________

foto: Jiří Thýn (okrem foto J. Kollera na balkóne bytu, Kudláková  č. 5 )