
Umenie pod Trumpovou cenzúrou
18. 2. 2025Zprávy
Od nástupu prezidenta USA Donalda Trumpa do úradu sa začali zavádzať viaceré kontroverzné kultúrne zmeny.
V piatok 14. februára 2025 sa komunita LGBTQI+ v New Yorku zhromaždila pri Národnom pamätníku Stonewall, aby protestovala proti odstráneniu transrodových výrazov zo svojej webovej stránky, ktoré vykonala služba National Park Service. Tento krok, ktorý zahŕňal vymazanie písmena „T“ zo skratky LGBTQI+, vyvolal vlnu kritiky zo strany aktivistov, aktivistiek a organizácií bojujúcich za rovnoprávnosť. Následne bol odstránený aj termín „queer“ a zo spoločného akronymu sa po „T“ odstránilo aj „Q+“ a „I“. National Park Service a ďalšie vládne agentúry tak už používajú skrátený akronym LGB.
Národný pamätník Stonewall v newyorskej štvrti West Village založil prezident Barack Obama v roku 2016 s cieľom uchovávať a skúmať históriu boja za práva LGBTQI+ komunity. Podľa denníka The New York Times bol tento priestor „symbolickým srdcom LGBTQI+ komunity v New Yorku“.
Organizácie ako The Stonewall Inn a The Stonewall Inn Gives Back Initiative vydali ostré vyhlásenie odsudzujúce krok vymazania termínu „queer“ a znakov „Q+“ z akronymu: „Stonewall tvorí transrodová história. Marsha P. Johnson, Sylvia Riviera a mnohí ďalší trans a rodovo nekonformní jednotlivci bojovali s veľkým osobným rizikom proti utláčajúcim systémom. Ich odvaha, obeta a líderstvo boli základom odporu, ktorý dnes oslavujeme ako moderné hnutie za práva LGBTQI+.“ Organizácie prisľúbili, že budú aj naďalej bojovať za trans komunitu a spravodlivosť.
Od nástupu prezidenta Donalda Trumpa do úradu začal zavádzať viaceré kontroverzné kultúrne zmeny. Jedným z prvých krokov bolo v rámci oblasti umenia zrušenie prezidentského výboru pre umenie a humanitné vedy (PCAH), ktorý v roku 1982 založil prezident Ronald Reagan.
Trumpova administratíva vydala aj výkonné nariadenie, ktoré nariaďuje federálnym agentúram ukončiť programy zamerané na diverzitu, rovnosť a inklúziu (DEI). Tento krok spôsobil rozsiahle zmeny v umeleckom a kultúrnom sektore, kde inštitúcie buď rušia svoje iniciatívy, alebo sa snažia prispôsobiť novým pravidlám, ktoré stavajú snahy o diverzitu na rovnakú úroveň s diskrimináciou.
Len minulý týždeň zatvorila Národná galéria umenia vo Washingtone svoju Kanceláriu pre spolupatričnosť a inklúziu a odstránila zo svojich hodnôt pojmy „diverzita“ a „inklúzia“. Nasledovalo Smithsonovo múzeum, ktoré zahŕňa 21 rôznych múzeí, a ktoré taktiež zrušilo svoj program podpory diverzity a odstránilo súvisiace zdroje zo svojej webovej stránky.
Napriek tejto vlne rušenia programov viaceré umelecké inštitúcie odmietli ustúpiť. Spomínané nariadenia sa najviac dotknú štátom podporovaných inštitúcií. Niektoré súkromné múzeá či galérie, napr. The Getty a High Museum, oznámili, že v blízkej budúcnosti neplánujú ukončiť žiadne DEI programy ani prepúšťať zamestnanectvo zodpovedajúce za diverzitu.
Okrem týchto zmien sa Trumpova administratíva snaží presadiť aj nové projekty, ako napríklad „Sochársku záhradu hrdinov“.
Len niekoľko týždňov od začiatku nového prezidentského obdobia je jasné, že Trumpova administratíva má v pláne dramaticky meniť kultúrnu mapu USA. Otázkou zostáva, do akej miery budú inštitúcie a organizácie schopné tomuto tlaku odolávať.
Foto: Wikipedia Commons, Pixabay
Štefánia Ďuricová | Doktorandka na University of St Andrews, kde sa zaoberá témou nacionalizmu ako konštruktu, ktorý bol mnohokrát podporovaný elitami a propagovaný umelcami. Okrem toho sa venuje kurátorstvu a reflexii súčasného umenia a angažuje sa v otázkach inklúzie v kultúrnych inštitúciách.