Veľké udalosti umenia v roku 2025

Bienále a veľké prehliadky 

Tento rok prinesie tri významné bienále, ktoré zaujmú svojimi tematickými rámcami a geografickým rozptylom. Bienále s názvom Sharjah Biennial 16 v Spojených arabských emirátoch otvorí svoje brány vo februári. S podtitulom to carry (niesť) bude kolektívnym dielom piatich kurátoriek a kurátorov, ktorými sú Alia Swastika, Amal Khalaf, Megan Tamati-Quennell, Natasha Ginwala a Zeynep Öz. Podujatie sa zameria na prenos kultúrnych hodnôt a medzigeneračné spojenia.

Berlínske bienále sa začne v júni a pod kurátorskou taktovkou Zashe Colah sa ponesie v znamení konceptu fugitivity (únikovosti). Colah čerpá inšpiráciu z líšky, ktorá žije v berlínskych parkoch a symbolizuje stret s inakosťou, ako aj otázku rovnosti. Bienále sa zameria na témy identity a marginalizácie, pričom odmieta stereotypizáciu, ktorú definuje falošným mýtom homogénnej väčšiny.

V septembri sa na mape súčasného umenia objaví nový hráč – Bienále v Bukhare, ktoré sa bude do novembra konať v Uzbekistane. Téma výstavy je inšpirovaná známou uzbeckou legendou s názvom Recepty na zlomené srdcia a bude interdisciplinárnym skúmaním liečivej sily umenia, kultúry a remesiel, ktoré majú v meste ležiacom na Hodvábnej ceste bohatú históriu.

Dôležité výstavy

Vo februári sa v Kunstalle Wien uskutoční výstava Radical Software: Women, Art & Computing 1960 – 1991. Feministická výstava, ktorá skúma tvorbu žien využívajúcich technológie v umení, predstaví diela približne 50 autoriek, od počítačovo generovaných kresieb a textov až po videá a inštalácie. Táto udalosť zdôrazní prínos žien v oblasti nových médií a bude kurátorsky zastrešená Michelle Cotton, novou riaditeľkou Kunsthalle Wien.

V máji sa v galérii Hamburger Bahnhof otvorí azda najväčšia samostatná výstava českej umelkyne Kláry Hosnedlovej s názvom embrace. Túto historickú industriálnu halu výstava premení na utopickú krajinu plnú objektov a inštalácií, ktoré reagujú na priestor a jeho históriu. Hosnedlová vo svojej tvorbe skúma pamäť a premeny pohraničných regiónov, pričom využíva materiály ako ľan, sklo a betón.

V Centre Pompidou sa v marci otvorí rozsiahla výstava Paris noir: Artistic movements and anti-colonial struggles 1950 – 2000, ktorá priblíži afro-francúzsku kultúru a jej vplyv na umenie v multikultúrnom Paríži. Podujatie si kladie za cieľ prekonať stereotypy o francúzskej identite a otvoriť dialóg o dekoloniálnej estetike.

V júni sa v Centre Pompidou predstaví nemecký fotograf Wolfgang Tillmans, známy svojím aktivizmom za boj proti AIDS a intímnymi portrétmi. Pôjde o poslednú výstavu pred plánovanou rekonštrukciou.

Zaujímavosti

V rámci príprav na výstavu documenta 16, ktorá sa uskutoční v Kasseli v roku 2027, bolo oznámené meno novej umeleckej riaditeľky, Naomi Beckwith, súčasnej riaditeľky Guggenheimovho múzea. Beckwith čelí náročnej úlohe nadviazať na kontroverznú edíciu z roku 2022, ktorú kurátoroval indonézsky kolektív ruangrupa. Táto edícia priniesla diela reflektujúce témy rasizmu, kolonializmu a globálnych nerovností, z ktorých niektoré vyvolali ostré diskusie. Najviac problematické bolo dielo People’s Justice (2002) od kolektívu Taring Padi, ktoré vyvolalo veľkú kontroverziu pre vyobrazenie Židov.

V roku 2025 vstupujú do verejnej domény diela významných autorov a autoriek, ktorí zomreli v roku 1954. Umožní sa tak voľné používanie tvorby Fridy Kahlo, Henriho Mattisa či Roberta Capu, Voľné používanie pravdepodobne povedie k úpravám a širšiemu využitiu ich diel v rôznych kontextoch. V našom regióne sa dá slobodne pracovať napríklad s dielami Emila Fillu, od budúceho roka pribudnú diela Želmíry Duchajovej-Švehlovej.

Foto: diela Kláry Hosnedlovej, Facebook profil hunt kastner (titulný obrázok), Facebook profil White Cube (náhľadový obrázok)