Zuzana Denková: Postaviť sa ku klimatickej kríze čelom

Galéria Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici je súčasťou Slovenského banského múzea (SBM), ktoré patrí pod Ministerstvo životného prostredia. Z tejto pozície vyplýva aj jej ekologické smerovanie. O tom, ako sa zelené témy dostávajú do programu a dramaturgie GaJK, sa Miroslava Urbanová porozprávala s riaditeľkou SBM Zuzanou Denkovou.

Od novembra roku 2020 ste riaditeľkou Slovenského banského múzea (ďalej SBM), ktoré má v správe množstvo naozaj rozmanitých zbierkových objektov. Jednou z jeho súčastí je aj Galéria Jozefa Kollára (ďalej GaJK). Aké miesto a význam má pre vás v celkovom organizme múzea?

SBM je veľký organizmus, ktorý obsahuje rôznorodé celky. SBM sú dva zámky, Banské múzeum v prírode, galéria či banské expozície. Priniesol to vývoj, takýmto spôsobom sa koncipovali zbierkové fondy. Keď som v roku 2005 nastúpila ako kurátorka do múzea, boli tieto časti jeho integrálnou súčasťou. Nikdy som sa nezamýšľala, čo ktorý celok pre mňa znamená. Vždy som reflektovala konkrétne aktivity. Buď sa mi páčili, alebo som bola kritická. Banské múzeum v prírode a galéria sú špecifické celky, k ich požiadavkám treba pristupovať individuálne. Galéria má v štruktúre iné postavenie, nie je ním aktuálne produkovanie zisku. Jej činnosť je saturovaná zo ziskov Banského múzea v prírode. Tá expozícia generuje najväčšie výnosy. Nemôžem preto v sebe nájsť emóciu, že je nejaký celok pre mňa dôležitejší.

SBM je piate najznámejšie múzeum na Slovensku, má silnú značku. V rozhovore s Luciou Tkáčovou a Máriou Janušovou, ktoré organizovali v GaJK projekt Zlaté časy, som sa dočítala, že galéria nie je až taká navštevovaná ako iné súčasti SBM. Môžu podľa vás pritiahnuť publikum práve výstavy súčasného umenia s fokusom na environmentálne témy, ako vyzýva napríklad súčasný open call? Je to smer, ktorým by mohla galéria posunúť svoj imidž?

Určite áno, zelená koncepcia je pre nás výzvou, ktorou sa veľa zaoberáme od novembra 2020, a to na všetkých úrovniach našej činnosti. Máme inštitucionalizovaný zelený tím SBM. Čo sa týka galérie, áno, je to veľká príležitosť pre zelenú misiu v sofistikovanejšej podobe. Napríklad cez výstavné projekty, akým boli Piesky mikrosveta, ktoré majú iný dosah ako ekologizácia prevádzky a samoedukácia. Galéria je médium, v ktorého rámci môžeme iným spôsobom reflektovať, že považujeme za dôležité postaviť sa ku klimatickej kríze čelom. A artikulovať špecifikum, že sme banské múzeum a baníctvo a priemysel zaťažujú životné prostredie. My by sme ale bez baníctva nevznikli. Pohybujeme sa teda na tenkom ľade − na jednej strane chceme zviditeľňovať témy, ako pomôcť klíme a ako nebyť ľahostajní. A na druhej strane, práve z banského prostredia sú naši dôležití fanúšikovia. Možno od nás čakajú iný postoj a my sa im snažíme vysvetliť, prečo sa dá byť banským múzeom aj ekologickým múzeom. Robíme tak tiež rozšírením zacielenia zbierkotvornej činnosti aj na environmentálne témy, aby do zbierky mohli pribúdať artefakty, ktoré reflektujú ťažké obdobie klimatickej zmeny. To je základná úloha zbierkotvornej galérie. 

Agnieszka Polska: Nové Slnko, kurátorka: Mária Janušová

Ekologické smerovanie vyplýva čiastočne z toho, že patríme pod Ministerstvo životného prostredia. Chceme sa presadiť v rezorte, chceme ukázať, že sme relevantnou organizáciou v ich štruktúre. 

Výskumne sa venujeme každodennému životu v čase, keď bol naozaj trvalo udržateľný. Máme „recepty“, ktoré netreba nanovo objavovať. Nechceme iba hovoriť, chceme to tak robiť: ekologicky budovať výstavy, nakupovať kancelárske potreby, šetriť energie, samé lapidárne veci.

Proces zmien v múzeu a galérii bol naštartovaný v roku 2019 a v 2020 bol ostro sledovaný aj vďaka kritike od organizátoriek projektu Zlaté časy, ale aj partnerov galérie TOTO! je galéria a Banská st a nica. Sama ste prispeli článkom o stave inštitúcie, prebehla verejná diskusia. Ako spätne hodnotíte tieto udalosti?

Myslím si, že to bolo dôležité, narušilo to stojaté vody. Robím v múzeu veľa rokov, ale nikdy sme nikoho nezaujímali. Keď som čítala výstupy, na aké problémy narazili organizátorky Zlatých čias v galérii − vzťahovali ich len na toto konkrétne oddelenie −, uvedomila som si, že je to mylná predstava a že rovnaká situácia je v celom múzeu, keďže sme finančne a personálne deprivovaní. Vždy je to napínavé, keď sa pripravuje výstavný projekt, konferencia alebo iná aktivita. No nikoho z kompetentných to nezaujíma. Napísala som v minulosti o týchto problémoch aj niekoľko reflektujúcich článkov. 

Udalosťami v galérii bola zasiahnutá široká umelecká komunita, začalo sa o tom písať, situáciu reflektovali známe osobnosti, stala sa na chvíľu virálnou. Vtedy som si uvedomila, že keď nie teraz, tak nikdy. Musím ukázať, že problémy nemá iba galéria, ale celé múzeum. Posledné roky sme veľmi nenapredovali, nepracovali sme progresívne, skôr sme levitovali. 

Jozef Pilát: Per aspera ad astra, kurátorka: Mária Janušová

Pomohli vám tieto udalosti doladiť víziu pre galériu a múzeum? Snažíte sa znovuobjaviť vzťahy, ktoré boli možno narušené, nastaviť iné očakávania od múzea? 

Myslím si, že to bol významný proces. Či sa zmení financovanie SBM, neviem. Od spustenia procesu výberového konania opakujem, že výmena vedenia inštitúcie je iba jednou časťou riešenia. To je A, ale musí prísť aj B, C, D. Pokračujem v tej línii. Myslím, že by som sa mala stať „epigónom“ návratu k profesionálne vykonávanej práci, práci dostatočne personálne zabezpečenej. Kultúru robia ľudia, kreatívni, dobrí špecialisti, dôležité sú tiež zdroje; my s tým máme obrovský problém.

Od jari 2020 máte v GaJK nový tím. Pozícia jednej vedúcej sa rozdelila na dve − projektovú manažérku a kurátorku. Aké výhody v tom vidíte?

To, že tam bola na zabezpečenie odborných činností jedna zamestnankyňa, bolo jedným z dôvodov, prečo v roku 2019 eskalovalo napätie v galérii. Avšak v GaJK by bolo treba diverzifikovať ďalšie činnosti a pozície. Malý nový tím je iba základňou, na ktorej sa, dúfam, bude raz budovať nadstavba. 

Na svoju pozíciu som nastúpila v období pandémie COVID-19, s ktorou boli spojené šetriace opatrenia. U nás sa vždy prijímajú paušálne, nerieši sa, či je v inštitúcii prezamestnanosť alebo nie, či má kto zabezpečovať starostlivosť o zverené objekty, zbierky, zabezpečovať program. SBM spravuje viac ako 30 objektov (mnohé z nich sú kultúrnymi pamiatkami), pracuje u nás 70 zamestnancov a z toho možno 9 programových pracovníkov. 

Pri mojom príchode sme mali dve neobsadené pracovné miesta. Tie sme obsadili a v galérii sme sa vrátili k modelu, ktorý tam fungoval pred rokmi. Aj teraz je to náročné: Mária Janušová robí teleprácu a nie je denne prítomná na pracovisku, viac operatívnej práce zostáva na projektovej koordinátorke Silvii Herianovej. Je tam ešte Zuzana Paškayová na pozícii lektorky, tiež vzdelaná zamestnankyňa, relevantná členka tímu. V galérii je ženský tím a ja verím, že sa už aj ukázalo, že spolu vedia fungovať a spolupracovať. V roku 2021 pripravili kvalitný program, zaplnili galériu výstavami. Bohužiaľ, často improvizujeme, zdroje nemáme, a teda síce je to pozitívna zmena, ale určite to nie je cieľ.

Piesky Mikrosveta, autori: Petr Jambor, Jakub Němec, Jakub Roček, Michal Žilinský, Tomáš Moravanský, kurátori: Marianna Brinzová, Jakub Roček

Čo vás zaujalo na víziách Silvie Herianovej a Márie Janušovej? 

Výberová komisia bola zložená z troch členov z externého prostredia a dopĺňali ju dve kolegyne z múzea. Tie mali reflektovať, či vízie záujemkýň korelujú s víziou, s ktorou som išla do výberového konania aj ja: mali vybrať takých záujemcov/-kyne, ktorí/-é sú za postupnú transformáciu na inštitúciu reflektujúcu environmentálne problémy, majú záujem pracovať so zbierkou a využívať jedinečnosť a komplexnosť inštitúcie, akou je SBM. Myslím si totiž, že tým je galéria jedinečná. Že sa jej zbierka tvorila desaťročia ako súčasť širšej zbierky SBM. Previazanosť zbierkových fondov odlišuje naše súčasti od iných regionálnych galérií a múzeí. Máme veľké možnosti komplexne pracovať. Galéria tiež môže využívať všetky objekty a expozície SBM a realizovať v nich intervencie. Môže sa objaviť v zámku i v bani. To sú úžasné možnosti.

Plánujete spolupráce aj s umelcami a umelkyňami v iných expozíciách v rámci múzea? 

Doslova to očakávame a vlastne aj robíme. Tento rok sme mali umeleckú inštaláciu AFLOAT v citadele Starého zámku, v karneri v rámci festivalu Amplión inštaláciu Antidepresárium Dušana Krnáča. Máme mnohé iné atraktívne priestory. Nemusia to byť vizuálne diela, môžu to byť zvukové inštalácie, performancie.

Vnímate nejakú odlišnosť medzi návštevníkmi a návštevníčkami galérie a iných expozícií? Chceli by ste preklenúť nižšiu návštevnosť galérie práve zásahmi umelcov a umelkýň do iných častí, zbierkových? 

Áno, do galérie chodí špecifický divák/diváčka, návštevník/návštevníčka. Iný typ návštevníka ide na Starý zámok alebo do Banského múzea v prírode. Práve umeleckými intervenciami sa snažíme zasiahnuť aj mainstreamového návštevníka, lebo takých je u nás najviac. Z tých 150 000 návštevníkov a návštevníčok – z pohľadu návštevnosti v histórii SBM najúspešnejšom roku (2019) – išla väčšina za zážitkom a my ich niekedy chceme trochu „vykoľajiť“ z komfortnej zóny. Mali sme v lete v karneri inštaláciu Port od Maroša Rovňáka. M. Rovňák sa výskumne venoval téme pohrebných rituálov a cintorínov a jeho umelecké dielo sme postavili do cesty turistom v Starom zámku. Vyvolávalo zmiešané reakcie, ale všimol si ho každý, každý naň reagoval. Niekoho inštalácia nahnevala, niekoho pobavila, niekoho nabádala k zamysleniu sa nad vlastnou smrteľnosťou. 

Snažíme sa formovať, edukovať nášho diváka. Kultúrne inštitúcie majú významnú edukačnú funkciu. Môžu vzdelávať a tým môžu meniť „svet“. Nám by stačilo meniť ten slovenský, priority spoločnosti, aby sa kultúra, múzeá a galérie stali pre spoločnosť dôležitými. Keď sa vykročí s umením medzi ľudí a udeje sa hoci len malá zmena v dave, aj to je perfektné.

Diskusia pred Galériou Jozefa Kollára

Viete si predstaviť, že by GaJK prešla pod kultúru kvôli prístupu k možnostiam financovania určeného pre umelecké projekty? Galéria napríklad nemôže žiadať o podporu na FPU.

Nie, lebo si nemyslím, že toto sa má robiť „pre prachy“. Zdá sa mi to šialené. Sme silní ako celok a musíme bojovať o to, aby sme sa mali dobre ako celok. Galéria je výnimočná práve preto, že je súčasťou múzea. Je to jej konkurenčná výhoda. Opatruje unikátnu zbierku, prepojenú na ostatné zbierky múzea. Poznáme situácie, že sa jedna časť zbierkového predmetu nachádza v umeleckohistorickom fonde a druhá časť vo fonde etnologickom. Nemyslím si, že riešením situácie galérie je odtrhnutie. Ako som už niekoľkokrát v tomto rozhovore spomenula, problémy galérie sú problémami celého múzea, napríklad i voľakedajšieho oddelenia histórie, v ktorom som dlho pracovala. Je to širší problém financovania kultúrnych inštitúcií ústredných orgánov štátnej správy a nepodstatnosti kultúrnych inštitúcií v ich štruktúrach. Ad hoc riešenia sa môžu vypomstiť. Riešenia naviazané na chvíľkový záujem mocných bez opory v systéme tiež.

Plánujete časti zbierok digitalizovať? Zbierka GaJK sa na rozdiel od iných galérií napríklad nenachádza na platforme webumenia.sk.

Myslím si, že digitalizácia má veľký význam, lebo demokratizuje bádanie. Je to dôležitý prvok činnosti, ktorý máme zanedbaný. V roku 2022 sme mali ambíciu vytvoriť medzinárodnú online databázu prameňov bádania atmosférických parných strojov (v spolupráci so Slovenským banským archívom), nezískali sme však z International Visegrad Fund pre náš projekt podporu. Máme zdigitalizované množstvo zbierkových predmetov v rámci projektu Digitálne múzeum, no nemáme k nim prístup. Sú v digitalizačnom centre v Banskej Bystrici a s transferom dát majú technický problém. Zbierky sa zdigitalizovali, ale asi nikto neriešil, akým spôsobom budú sprístupňované verejnosti. Pre múzeá existuje na prezentovanie zbierkových kolekcií digitálna platforma Slovakiana. Jej činnosť je však kolísavá. V zahraničí takéto platformy pre múzeá a galérie fungujú. Pracujeme s nimi, keď sa venujeme výskumu, a sú perfektnou pomôckou.

Ľubomír Slovinský: Miznúce podzemie

Prednedávnom ste v GaJK otvorili putovnú výstavu Edmunda Gwerka, ktorá bola najprv v Galérii mesta Bratislavy v Bratislave, potom išla do Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici a nakoniec zakotvila v GaJK v Banskej Štiavnici. Cítite nejaké zmeny v spoluprácach medzi inštitúciami? 

Neviem, či to viem úplne posúdiť. Doteraz som skôr spolupracovala s múzejnými inštitúciami. U nás často nefunguje systém a inštitucionálne procesy sa riešia na báze osobných vzťahov. Mne sa to nepáči. Nemám nič proti kamarátom a kamarátkam muzejníkom/-čkam a galeristom/-kám, ale nemyslím si, že takýto spôsob práce je správny a udržateľný. Inštitucionálna spolupráca má fungovať bez ohľadu na osobné vzťahy. Ak môžem hodnotiť túto konkrétnu spoluprácu, tak tá bola perfektná. Boli sme sa pozrieť v GMB na výstave Paralely a Paradoxy, kolegyne boli aj v SSG. Zo SSG nám pomohli, zapožičali drobný inštalačný materiál. Takáto výpomoc je dôležitá aj pre zelenú misiu múzeí a galérií: jedni nemusia zahodiť, druhí nemusia kupovať. GMB nám zase ponechala architektúru výstavy – autorské dielo Jakuba Kopca, ktorú plánujeme sekundárne použiť pri obnove expozície. Obrovským problémom bolo pre múzeum zaplatenie poistenia diel.

Aké hlavné výzvy a plány čakajú GaJK v tomto roku?

Výzvou bude dodržať výstavný plán galérie na rok 2022. Sú v ňom viaceré site-specific inštalácie súčasného umenia i výstavy zo zbierok. Pripravujeme napríklad samostatnú výstavu mladej slovenskej maliarky Žofie Dubovej, laureátky Maľby roka (2017) a Ceny Nadácie Novum (2018), ktorá predstaví výber najnovších diel, ktoré zachytávajú podoby súčasnej krajiny. V štôlni uvedieme výstavu portrétov baníkov mladého slovenského fotografa Ota Skalického. Pripravujeme tiež reinštaláciu stálej expozície J. Kollára a E. Gwerka, na ktorej realizáciu sa budeme snažiť získať finančné prostriedky. Do našich plánov však zasahujú okrem pandémie aj zvýšené ceny energií. Historické budovy sú energeticky veľmi náročné a štát nebol pripravený na takúto situáciu napríklad tak, že by vhodnými stavebnými úpravami postupne znižoval túto energetickú náročnosť. Preto budeme platiť za uvedené komodity omnoho viac a aj v roku 2022 pracovať vo finančne deprivovanom móde. 

Foto: Tomáš Benedikovič (denník N), Ľubomír Lužina (Postprodukcia: Jakub Roček), Ľubomír Lužina