Konečne Erna Masarovičová

Po výstave Vitálne formy, ktorá komplexnejšie predstavila sochársku tvorbu Juraja Gavulu, konečne vystavuje Galéria mesta Bratislavy aj ženskú autorku. Konkrétne monumentálne a šperkárske práce Erny Masarovičovej. Ivana Moncoľová jej tvorbu pozná, približuje nám ju a všíma si aj to, že ženské autorky sú v kontexte štátnych inštitúcií prezentovné iba spolu, alebo nie sú prezentované vôbec. Výstava Erna monumentálna. Erna Masarovičová a jej sochárska tvorba by mohla nastoliť novú tradíciu.

Erna Masarovičová v ateliéri pri príprave na výstavu, polovica 60. rokov 20. storočia. (Súkromný archív)

Konečne Erna Masarovičová

Myslím si, že o Erne Masarovičovej som už prečítala všetko. Brilantnú monografiu z roku 2012, iniciovanú a spracovanú jej dcérou, výtvarníčkou Katarínou Kissoczy, s výbornými textami historičky umenia, Masarovičovej súputníčky Ľuby Belohradskej a Ágnes Schramm, s fotografiami reprodukcií diel autorky od Kamila Vargu, Mira Švolíka, Petra Župníka a iných. Niekoľkokrát som bola v Masarovičovej vile – ateliéri EM, ktorú si postavila s manželom Štefanom Kissoczym a v ktorej jej dcéra každoročne na sklonku leta organizuje sympózium s medzinárodnou účasťou na Masarovičovej počesť. Napriek tomuto všetkému som jej súvislú samostatnú výstavu v relevantnej bratislavskej inštitúcii videla až teraz. Konala sa totiž až 14 rokov po jej smrti. Erna Masarovičová zomrela vo veku 82 rokov, jej život bol plodný, umelecky zanietený, je považovaná za jednu z prvých sochárok – autoriek, ktoré vyšli z ateliéru prof. Kostku a prof. Švtefunka (školu zavŕšila v roku 1956), svoju tvorbu rozvíjala najmä v 60. rokoch. Samostatná výstava Erna Monumentálna sa koná v Mirbachovom paláci, v Galérii mesta Bratislavy, do 30. októbra 2022. Konečne.

Prenesenie ducha ateliéru Erny Masarovičovej do expozície výstavy Erna Monumentálna. Erna Masa- rovičová a jej sochárska tvorba, a tiež sprístupnenie materiálov a technológií, s ktorými pracovala.

Jej príbeh

Erna Masarovičová sa narodila v 12. februára 1926 v Betliari, kde bolo významné sídlo a loveckými trofejami ozdobený zámok šľachtickej rodiny Andrássyovcov. V tomto prostredí vyrastala v medzivojnovom období, keď bola (aj miestna) šľachta už o niečo liberálnejšia a mnohí obyvatelia Betliara pre ňu buď pracovali, alebo sa voľne prechádzali po jej záhradách a lesoparku, ktorým dominovalo aj exotické vtáctvo. 

K rozvoju Masarovičovej talentu prispeli aj Andrássyovci, keď ju podporili, aby išla študovať do Budapešti odbor textil na Vysokej umeleckopriemyselnej škole. V povojnovom období študovala keramiku na Vyššej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a svoje vysokoškolské vzdelanie absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení monumentálneho sochárstva. Od roku 1958 pôsobila v Bratislave.

Hoci sa Masarovičovej sochy nachádzajú vo verejných priestranstvách a architektúre po celom Slovensku a existuje po nej tiež usporiadaná pozostalosť s bohatým archívom, samostatnú prierezovú výstavu doteraz nemala. A to napriek tomu, že sa presadila ako celostná sochárka s progresívnou estetikou 60. rokov 20. storočia, ktorá počítala v soche s materiálom, ale aj s priestorom, ktorý sochu obklopoval a ktorý jej dával sochársku dimenziu. Bola veľmi precízna a zručná; v prospech samotnej tvorby používala nové materiály (cín, oceľ, striebro, hydronálium), ako aj nové postupy, ktoré sa pre ňu stali charakteristickými.

Výstava Erna Monumentálna. Erna Masarovičová a jej sochárska tvorba v Galérii mesta Bratislavy Realizácie zváraných sôch zvierat.

Alchýmia tvorby

Skutočne prázdne priestory spojené s jednoduchými líniami rozstrihnutých pásov kovu, ktoré spolu priestorovo vytvárajú samostatnú sochu. Princíp uvažovania o soche zakomponovaním priestoru do jej existencie sa stal už v 50. rokoch inovatívnym v modernej soche. Tento princíp svojsky uplatnila aj Masarovičová. Jeden zo základných životných príbehov sochárky poukazuje na jej štúdium textilu v Budapešti, kde študenti vytvárali strihy šiat a Masarovičová si tento postup osvojila aj v sochárskej tvorbe: strihaním 2D formy, z ktorej urobila 3D sochu, alebo zváraním pásov kovu do trojdimenzionálnych tvarov. Množstvo vystavených sochárskych diel na výstave v GMB tematicky odkazuje na exotické vtáctvo, iné zase na jej lásku k zvieratám a ich spoznávanie v detstve v spomínanom Betliarskom parku.

Výstava v GMB však svojim názvom Erna Monumentálna. Erna Masarovičová a jej sochárska tvorba tematizuje najmä jej sochárske zákazky, ich vzťah k architektúre, ako aj jej architektonické dielo – „jej ateliér a dom“ na Gorazdovej ulici v Bratislave, ktorý realizovala spolu so svojím manželom. Masarovičová nebola žiadna socialistická autorka, no proti režimu ani nijako verejne neprotestovala. Po celý život si udržala výdobytky estetiky zo začiatku 60. rokov 20. storočia, istú modernú tvarovú progresivitu a citlivosť pre detail, ako aj pre veľké gesto. Jej diela sú spojené s témami zdravia a umiestnené sú pred zdravotníckymi zariadeniami alebo v nich (napr. Detská fakultná nemocnica na Kramároch v Bratislave), niektoré súvisia so vzdelávaním a nachádzajú sa v rôznych inštitucionálnych priestoroch (napr. Chemicko-technologická fakulta STU v Bratislave, Atestačný ústav prístrojov v Piešťanoch), ale aj v sobášnych sieňach, obradných sieňach, domoch smútku, domoch kultúry atď. Častokrát boli/sú súčasťou verejných budov v malých mestách.

Erna Masarovičová: Starostlivosť, 1983. Reliéf pre kanceláriu riaditeľa Detskej fakultnej nemocnice Kramáre, Bratislava - detail.

Masarovičová pri svojich dielach využívala variabilitu sochy alebo reliéfu, rotačné prvky okolo centrálnej osi. Tento moment pohybu dokázal (aj význam) sochy častokrát meniť (variovať), napríklad z nevesty na matku. Realizovala sa aj v medailérskej tvorbe a tvorbe šperkov, takže rozsah jej tvorby je naozaj veľký. V tom je jej práca naozaj monumentálna. Jej témy sú však introspektívne, reflektujú každodennú realitu života a jej tvorba je čiastočne sebavýpovedná. Možno aj tieto osobnostné danosti či osobné voľby ju priviedli k tomu, že sa nerealizovala v pomníkovej tvorbe. (Asi je potrebné spomenúť, že pomníková tvorba bola najexponovanejšia a najlepšie platená, automaticky bola prideľovaná mužom – sochárskym bardom, ktorí o ňu neraz viedli mocenský a nerovný boj). Sú v nej zrelé introspektívne ponory a to je senzitívnejšiemu oku jasné aj dnes. Preto ak dnes človek prechádza priestorom pred poliklinikou v bratislavskom Ružinove, na parkovisku môže vzhliadnuť sochu Ochrana života (1978) z betónu a hydronália, ktorá je na výstave v GMB sprostredkovaná fotografiou. Už na pohľad je jasné, že ide tvarovo aj kompozične o dielo ovplyvnené výtvarnými avantgardami, nie je to smiešne socialistické retro. Napriek tomu, že nie je z bieleho mramoru, ale z lacného betónu, tvarovosťou, modifikovateľnosťou otočením, ako aj centrálnou prítomnosťou iného materiálu (hydronália), zachytáva niečo vznešené. Samozrejme, že jadro z hydronália je vo výtvarnej skratke asociovaný život. Túto centrálnosť akého jadra – semienka, embrya, zárodku, srdca, mozgu – využívala Masarovičová vo svojej tvorbe pomerne často.

Výstava Erna Monumentálna. Erna Masarovičová a jej sochárska tvorba v Galérii mesta Bratislavy (30.6.- 30.10.2022). Vpredu sadrové hlavy z rokov 1967 - 1972, vzadu fotografia ateliéru EM v Bratislave.

Výstava v GMB

Samotná výstava realizovaná kurátorkami Katarínou Kissoczy, Ľubou Belohradskou a Ľubicou Hustou sa v názve zameriava na „monumentalitu“ – ide teda zrejme o rozsah, viacvrstvovosť tvorby umelkyne. Jej monumentálnu tvorbu, významovo prislúchajúcu do neskorých 50. rokov, uvoľneného obdobia 60. rokov, ale aj obdobia tzv. normalizácie, sa kurátorky snažili sprostredkovať pomocou fotografie. Pri vstupe na výstavu návštevník/-čka uvidí veľkú fotografiu interiéru vstupnej haly Masarovičovej vily s preskleným zádverím. V priestore pred veľkoformátovou fotografiou je naaranžované posedenie s kreslami, ktoré má vytvoriť zdanie prítomnosti obývačky umelkyne. Masarovičovej vila-ateliér je považovaný za autorské dielo umelkyne a jej manžela a jeho fotografická prítomnosť je na výstave akcentovaná viackrát. V skutočnosti je jej dom založený na otvorenom priestore obývačky a kuchyne, z ktorej sa prejde malým schodiskom do veľkopriestorového ateliéru s kováčskou vyhňou. Zámerom je sprítomnenie otvoreného obytného priestoru (na princípe plan libre), ktorý sa prepája s jej ateliérom – „room of her own“. Masarovičová sa nerealizovala len na podobe domu, ale aj v interiéri. Je autorkou sedacej súpravy, ktorá sa na výstave v GMB nachádza tiež. V období pred vlastným ateliérom-domom jej bol pridelený v 50. rokoch 20. storočia ateliér spolu s prvou na území Slovenska vyštudovanou sochárkou Alinou Ferdinandy, čo sa interpretuje ako nedostatočné, pretože mužskí sochári dostávali samostatné ateliéry. Aj z tohto dôvodu je teda na výstave prezentovaný príbeh „vlastného ateliéru“ ako autorskej stavby (dokončenej v roku 1968), ktorá aj dnes slúži výtvarníkom na spomínané každoročné tvorivé sympóziá SEM (Sympózium Erny Masarovičovej), kde stále využívajú prítomné technológie nutné na rezanie alebo zváranie kovu. Výsledky sú prezentované celoročne mestskej verejnej záhrade na Langsfeldovej 1 v Bratislave, oproti Masarovičovej ateliéru.

Výstava Erna Monumentálna. Erna Masarovičová a jej sochárska tvorba v Galérii mesta Bratislavy (30.6.- 30.10.2022). Vzadu naľavo dobová fotografia diela Ochrana života, 1978, Poliklinika Ružinov, Bratislava. Napravo Kalich hutníkov realizovaný v Košiciach.

Hoci Masarovičovej manžel Š. Kissoczy nebol výtvarníkom, v technických realizáciách častokrát pôsobili ako tandem, keďže mal skvelé technické myslenie. To sa prejavilo v organizácii pracovného priestoru, ale aj v na mieru realizovaných „technických vychytávkach“. Sériu Masarovičovej diel z verejného priestoru zachytáva dokumentačná miestnosť so zoznamom realizovaných diel, ktorý je vrátane fotografickej dokumentácie umiestnený na jednej stene. V strede miestnosti je trojmetrová socha Satelit (1986) z pozinkovanej ocele, doplnená na protiľahlej stene veľkoformátovou projekciou dobových fotografií diel, ako aj osobných fotografií Masarovičovej pri práci. Výstava v plnej miere využíva výskum, ktorý sa realizovali už pri príprave Masarovičovej monografie, vydanej v roku 2012.

Prvé podlažie Mirbachovho paláca GMB, kde sa koná výstava, môže byť pre niektoré inštalácie výstav problematické (krémová travertínová podlaha, prirodzené svetlo a nedostatok umelého osvetlenia). Nie je to však tento prípad. Inštalácia Masarovičovej väčších sôch z čierneho zváraného kovu a sochy zvierat a pávov tu skvele koexistujú a vo svojej čiernej linke vyzerajú ako trojdimenzionálne kresby.

Niektoré ďalšie miestnosti kurátorky tematicky venovali drobnej plastike (sochárskym skiciam, medailám, šperkom). Diela sú umiestnené na drevotrieskových stoloch (platformách) s možným pohľadom diváka zhora (architektúra výstavy: Andrea Ďurianová). Tu nastáva zahltenie artefaktmi nivelizovanými na jednu úroveň. Je to trošku paradoxný jav: rozumiem snahe prezentovať veľa, keď je konečne príležitosť, no prínosnejšia by bola redukcia množstva diel, ktorá by lepšie smerovala divákovu/diváčkinu pozornosť.

Erna Masarovičová svoje tvaroslovie neustále inovovala podľa toho, s akým materiálom pracovala. To dokazuje aj vystavený reliéf Starostlivosť (1983), zapožičaný zo zasadacej miestnosti Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch, v ktorej spojila oceľ a hydronálium. Použila tu figurálne tvaroslovie ľudských hláv, ľudského embrya, ľudského skeletu, ktoré prepojila organicky zvlnenou plochou kovových plátov. Na niektoré časti (srdce, zárodok, mozog…) použila poddajnejšie hydronálium. Podľa toho, s akým materiálom a v akej mierke pracovala, riešila aj spracovanie štruktúr povrchu či jeho surové využitie a hrubšie opracovanie.

Erna Masarovičová: Socha Nevesta - matka, 1980, variabilná socha - detail.

Na Masarovičovej malých, monumentálnych, delikátnych a minucióznych dielach, ale aj na dielach s veľkým a minimálnym gestom ma vždy fascinovala jej asociatívna skratka, kreatívne vyjadrená novotvarmi a delikátne spracovaná v samotnom materiáli. Ako „vynaliezavé odvážne skratky“ ich označila talianska historička umenia Velia Johnson Steiner. Tento jav umeleckej kreácie od myšlienky k soche však nie je na výstave náležite akcentovaný (v pozostalosti je napríklad veľa kresieb a skíc). Pri šanci sprostredkovať širšiemu slovenskému publiku jej dielo, a to nepochybne priestor GMB ponúka, by som zvolila reduktívnejší prístup: možnosťou by bolo načrtnúť líniu postupu od sochy k modelu/modelom (častokrát verzií bolo viac) a finálnej soche, čím by sa podporilo aj uvažovanie o myslení a kreácii autorky a tvorbe jej rukopisu (lebo ten je veľmi osobitý, rozpoznateľný, a zároveň je iný, ako napríklad pri zváraných sochách od Nauma Gaba).

Vystavovať a budovať umelecký odkaz

Hovorí sa, že umelec/umelkyňa a ich odkaz sa stane verejne známym podľa toho, kto spravuje ich pozostalosť. Väčšinou sú to deti/dedičia, sami výtvarníci/-čky, pri ktorých častokrát nastáva rozkol, či sa venovať vlastnému uplatneniu alebo prezentácii rodičovského umeleckého odkazu. 

Samostatnú výstavu mala Erna Masarovičová v Bratislave v roku 1986 (ešte za svojho života) v priestoroch výstavnej siene Zväzu slovenských výtvarných umelcov ZSVU (dnes Galéria Umelka). Aj to s istou kontroverziou, lebo jej kurátorka Ľ. Belohradská dostala utrum kurátorskej spolupráce a nemohla byť oficiálne jej spolutvorkyňou. Neskôr už výstavu v hlavnom meste nemala.

Výstava Erna Monumentálna. Erna Masarovičová a jej sochárska tvorba v Galérii mesta Bratislavy (30.6.- 30.10.2022).

Slovenská národná galéria usporiadala v roku 2015 výstavu Sochárky. Výber osobností česko-slovenského sochárstva, kde bolo vystavených spolu 17 autoriek v oklieštených priestoroch Esterházyho paláca. Jednou z nich bola aj Erna Masarovičová. Áno, ženské autorky sa odbíjajú kolektívnymi výstavami. Z katalógu tejto výstavy (je tam výborný rozhovor s Ľ. Belohradskou s názvom Prejsť uchom ihly) sa dozvedáme, že Masarovičová odmietla ponuku SNG usporiadať k svojej 75-ke samostatnú výstavu na Zvolenskom hrade v roku 2001 a radšej si realizovala malú knižnú monografiu vlastným nákladom.

Prezentáciu a povedomie o tvorbe Erny Masarovičovej posúva v súčasnosti na verejnosť jej dcéra Katarína Kissoczy, ktorá organizovala výstavu Erna Masarovičová – Katarína Kissoczy. Aká matka, taká Katka v regionálnych galériách na Slovensku (Trnava, Trenčín, Dolný Kubín) v roku 2017, pričom tam prizvala ako hosťa umeleckého fotografa Antona Sládka, ktorý v priebehu rokov dokumentoval dianie v Masarovičovej ateliéri.

Uvedomujem si, že prezentovať ucelenú a kvalitatívne veľmi vyspelú pozostalosť umelca/umelkyne je behom na dlhé trate a kurátori/-ky slovenských inštitúcií sa nevydávajú na takéto výpravy, aj keď by sa mali… V tomto smere je slovenská kultúrna situácia stranger than fiction. Zároveň viem, že kurátori a kurátorky dokážu mnohé skvelé veci odignorovať a vymazať na dlhší čas z mapy. Chápem, že systém prezentácie umeleckej pozostalosti stojí na pilieroch (dedičia, verejné inštitúcie, súkromný trh + spolupráca s teoretikom umenia, ktorý to dá do súvislostí) a že tak sa dozvedáme permanentne o Louise Nevelson, Márii Bartuszovej, Louise Bourgeois, Barbare Hepworth a iných… Výstava Erny Masarovičovej sa mala udiať v takomto rozsahu skôr. A slovenské (mestom, štátom zriadené) galérie by takéto výstavy mali iniciatívne vyhľadávať.

Erna Masarovičová / Erna monumentálna. Erna Masarovičová a jej sochárska tvorba / kurátorky: Ľuba Belohradská, Ľubica Hustá, Katarína Kissoczy / Galéria mesta Bratislavy, Bratislava /29. 6. – 30. 10. 2022

Foto: Barbora Girmanová