Róbert Špoták: FPU nie je liekom na všetky problémy slovenskej kultúry

Rozhovor s Róbertom Špotákom, novým riaditeľom Fondu na podporu umenia (FPU), o navyšovaní rozpočtu, ale aj o pocite nespolupráce v rámci malej slovenskej umeleckej scény viedla Ivana Moncoľová.  Nižšie si môžete prečítať jeho prvú časť.

Mohli by ste sa nám v skratke predstaviť?

 

Študoval som na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre odbor estetika, kde som aj dosiahol vzdelanie tretieho stupňa doktorátom u profesora Ľubomíra Plesníka. Už popri škole som sa začal podieľať na organizácii kultúrnych podujatí v rámci občianskeho združenia. Organizovali sme filmové a koncertné podujatia v Nitre, diskusie so spisovateľmi, čítačky. Neskôr som sa podieľal aj na organizácii festivalu Divadelná Nitra, najväčšieho divadelného festivalu na Slovensku s medzinárodnou účasťou. 

Po čase sa tieto moje aktivity rozšírili aj na projektový manažment kultúrnych podujatí, najmä hudobných, a od roku 2016, odkedy začal svoju činnosť FPU, som nastúpil do Fondu ako referent, predovšetkým pre oblasť hudobného umenia. Keď sme v FPU začali podporovať oblasť digitálnych hier, mal som na starosti po celý čas túto oblasť a počas niekoľkých rokov aj umelecké a kultúrne časopisy. Ale venoval som sa aj iným oblastiam, ak vznikla potreba prerozdeliť agendu, vypomôcť a podobne. Primárne som sa však v rámci FPU celý čas venoval hudbe a digitálnym hrám.

 

FPU bol založený v roku 2015 a v roku 2016 sa začali udeľovať prvé granty. Keďže mám dlhodobé a rôzne skúsenosti ako žiadateľka – neviem, či ich máte aj vy –, pretože predtým existoval grantový systém Ministerstva kultúry SR, kde som sa uchádzala o podporu projektov, rovnako ako potom na FPU, viem tie rozdiely v aplikovaní na grant/štipendium celkom dobre posúdiť. A forma podávania grantov cez FPU je jednoznačne veľkým krokom vpred.

 

Áno, aj ja som kedysi podával žiadosti na Ministerstvo kultúry SR, čiže viem, ako to fungovalo. V niečom to funguje podobne aj u nás, základný systém je rovnaký v zmysle, povedzme, štruktúry programov a obsahového zamerania a vyhodnotenia. Ale veľa vecí sa zmenilo, niektoré už na začiatku existencie FPU, no viac v priebehu rokov, keď sme procesy už upravovali sami na základe sledovania trendov a nadobúdaných vlastných skúseností. Išlo napríklad o zmeny súvisiace so zmenami legislatívy, s digitalizáciou spoločnosti, čo covid, samozrejme, urýchlil. 

Teraz systém žiadateľom o granty a podporu prácu podstatne uľahčuje. Tie legendárne potvrdenia, z ktorých už vlastne v súčasnosti ostalo iba jedno, ale ani to žiadatelia fyzicky momentálne kvôli trvajúcej krízovej situácii nepredkladajú, už žiadateľov nebudú zaťažovať. Predpokladám, že mimoriadna situácia sa onedlho skončí (krátko po tomto rozhovore sa mimoriadna situácia skončila 15. 9. 2023, pozn. autorky) a ostane už len jedno papierové potvrdenie, ktoré žiadateľ bude musieť doložiť. Ostatné vďaka elektronickému systému si vieme dohľadať sami. Tá práca teda ostane, ale je na našej strane.

 

Na začiatku marca 2023 ste sa uchádzali o post riaditeľa FPU, konkurz ste vyhrali. Na verejnom vypočutí boli ďalší dvaja kandidáti, ktorí nemali internú skúsenosť (ani externú – t. j. nikdy nepodávali grant) s FPU. Vaším pozitívom bola dlhoročná práca pre FPU. Veľké plus od začiatku vzniku FPU je jeho elektronický systém podávania žiadostí, ako aj postupné zbavovanie žiadateľov podávania nadmerného množstva ďalších potvrdení od súdov, poisťovní atď. Pomerne pružne je nastavená aj administrácia pri podpise a vyplácaní grantov, dotácií. Aké iné zmeny by ste navrhovali vy? 

Čo sa týka zmien v registračnom systéme, ktoré by mali pocítiť aj žiadatelia a prijímatelia, tie súvisia s digitalizáciou. Ideálnym stavom by bolo, keby sa celá agenda na strane žiadateľov i Fondu dala vyriešiť bez posielania poštou. To je základná vec, lebo to stojí najmä čas, ale aj prostriedky na obidvoch stranách, čo nie je efektívne. Vzhľadom na platnú legislatívu to však nie je také jednoduché. Chceli by sme to vyriešiť v súlade s pravidlami, napríklad podpisovanie zmlúv by malo fungovať cez registračný systém so zárukou, dostatočným overením, že človek, ktorý zmluvu podpíše na strane prijímateľa, je skutočne ten človek, ktorý ju mal podpísať.

 

Chcete zaviesť digitálny podpis?

 

V podstate áno. Pokiaľ to bude dobre overiteľné z nášho systému a budeme to vedieť takto nastaviť, tak to môže fungovať. Toto je plán, samozrejme, základom je porovnať efektivitu oboch spôsobov, pretože sa možno ukáže, že to nebude až taká veľká časová a finančná úspora. 

Zmeny si vyžiadajú ďalšie práce nad rámec toho, čo sa štandardne mení v registračnom systéme, respektíve stále v ňom prebiehajú ďalšie doplnenia funkcionalít, ktoré tam doteraz neboli a ktorých cieľom je uľahčiť, zrýchliť a zjednodušiť prácu zamestnancom, keďže zamestnanci majú veľmi veľa agendy. Cieľom je odbúrať pre nich zbytočné kroky.

Výška rozpočtu FPU zo strany štátu sa od jeho založenia pred siedmimi rokmi nezmenila, teda nenavýšila sa ani len o infláciu. Vy ste ako jediný z kandidátov na riaditeľa navrhli sumu potrebnú v súčasnosti na ročnú činnosť, išlo o jej navýšenie. Mohli by ste svoj odhad vysvetliť a povedať viac aj o mechanizme nejakého stabilného udržania tohto navyšovania?

 

Vo svojej prezentácii som navrhoval 30 miliónov eur na rok. Vychádzal som z internej skúsenosti v FPU. Na jednej strane je tu fakt, že počet žiadostí v priebehu rokov sa zvyšuje a jednoznačne sa zvyšuje aj ich kvalita. Ak na začiatku existencie FPU mohli komisie hneď mnohé žiadosti vylúčiť preto, že neboli ani len formálne vyhovujúco vypracované, dnes sa situácia zmenila a veľmi výrazne sa táto stránka žiadostí zlepšila. Takže jednak máme viac žiadostí a kvalitnejších, ale prostriedky, ktoré prideľujeme, majú inú hodnotu ako pred niekoľkými rokmi. Najmä za posledné roky to vidieť kvôli inflácii. 

Rozpočet FPU 20 miliónov eur nebol v takej výške od začiatku, jeden-dva roky to bolo 15 miliónov, potom sa to dvihlo na 20 miliónov a odvtedy je suma stále rovnaká, pričom hodnota tých peňazí v roku 2018 a v roku 2023 je zásadne odlišná. Jasne to vidieť na sumách, ktoré jednotlivé projekty žiadajú a ktoré sú pridelené. 

Dnes sa uplatňuje prístup, že komisie skôr prideľujú vyššie sumy a menšiemu počtu projektov práve v záujme toho, aby kvalitné projekty bolo možné realizovať v čo najväčšej miere tak, ako boli naplánované. K tomu sa snažíme viesť komisie aj my, ale aj samotní členovia komisií to vidia rovnako. A potom zostáva dosť veľká časť projektov, ktoré sú takisto kvalitné alebo by mali šancu na podporu, ale prostriedky na ich financovanie už nezvyšujú.

Ako je možné navýšiť rozpočet, zahrnujúc napríklad infláciu?

 

Čo sa týka navýšenia rozpočtu FPU, možnou cestou je priame navýšenie rozpočtu, lebo fond má minimálnu sumu zadefinovanú priamo v zákone – „minimálne 20 miliónov eur“. Ak by sa ministerstvo kultúry rozhodlo, kedykoľvek nám môže dať viac, ale nie menej. Zatiaľ sa tak nerozhodlo, iba v prípade mimoriadnych výziev, na ktoré sme mali špeciálne prostriedky. Buď je teda možné zadefinovať vyšší rozpočet v zákone, teda novelou zákona, alebo zaviesť do zákona mechanizmus valorizácie rozpočtu o infláciu. 

Momentálne rokujeme s Ministerstvom kultúry SR, lebo navýšiť rozpočet o infláciu je možné aj spätne, povedzme za roky 2016 – 2023. To by nám všetkým veľmi pomohlo vzhľadom na to, že inflácia má vplyv aj na realizované projekty, ale aj na priemernú výšku mesačnej mzdy, od ktorej odvíjame výšku štipendií. Priemerná mesačná mzda sa každoročne zvyšuje, teraz sa bude podstatne zvyšovať a v ďalšom roku to bude ešte viac, ale financie na štipendiá máme stále tie isté. Výsledkom toho je, že štipendiá sú poskytnuté v nižších výškach alebo sa ich poskytne menej. Táto skutočnosť je dobrým argumentom pri snahe zaviesť valorizáciu rozpočtu FPU o infláciu.

 

Mohli by ste zhrnúť, koľko žiadostí ste dostali za posledných sedem rokov (v každom roku) a koľko ste ich reálne administrovali, teda koľko z nich získalo dotácie?

 

Ten trend zvyšovania prijatých žiadostí tu je v dlhodobom prehľade prítomný. Trochu ho deformuje covidový rok 2020, kde boli špeciálne výzvy. Tam bolo prijatých skoro 9 200 žiadostí a takmer 6 000 podporených. Ale za rok 2022 je to 5 582 prijatých žiadostí a podporených 2 838. Teraz je tendencia znižovania počtu podaných žiadostí, ale aj tendencia znižovania počtu podporených žiadostí. Vzhľadom na to, čo som už povedal, že komisie idú skôr smerom podporiť nižší počet žiadostí, ale vyššími sumami.

 

Kedysi na začiatku bolo badateľné, že k rozdeľovaniu financií v FPU – či už na štipendiá alebo na jednotlivé projekty – sa pristupovalo tak trochu po socialisticky: síce málo, ale aby každý niečo dostal.

 

Veľmi s tým nesúhlasili žiadatelia, respektíve prijímatelia štipendií, pretože za tie prostriedky potom nevedeli projekty realizovať. Viem, že pri štipendiách to bol problém. Potom sme aj zaviedli pravidlo, že komisie môžu navrhnutú sumu znížiť maximálne o 40 %. Čiže nemôžu prideliť menej ako 60 % z toho, čo žiadateľ žiada.

Osobne si myslím, že 40 % je veľmi veľa.

 

Áno, ale je to stále viac ako polovica. Je dobré, ak má žiadateľ garanciu, že dostane viac ako polovicu, alebo teda nič. Komisia nedá žiadateľovi nič, aj keď prestrelí požadovanú sumu,  lebo si zažiada napríklad štipendium na 12 mesiacov a oni by mu vzhľadom na obsah, náročnosť a realizovateľnosť projektu boli ochotní dať na 3 mesiace, tak potom mu nedajú nič. Samozrejme by to mali v zdôvodnení uviesť.

Ku koncu prezentácie, keď ste ašpirovali na pozíciu riaditeľa, ste na verejnom vypočutí spomenuli rozdrobenosť slovenskej umeleckej scény. Povedali ste niečo v tom zmysle, že každý hrá sám za seba. Že je potrebné pozrieť sa aj vedľa, čo robia iní aktéri a aktérky v kultúre. Nevychádza to z vašej frustrácie, keď vidíte reakcie žiadateľov na neudelené granty?

 

Nie je to frustrácia zo žiadateľov, keby som bol frustrovaný, tak by som sa nehlásil na post riaditeľa FPU, lebo to sa asi skĺbiť nedá. Vychádzam skôr z pozorovania slovenskej kultúrnej obce, v ktorej je málo spolupráce, málo sa prepájajú jednotlivé scény. 

Treba si uvedomiť, že verejné zdroje sú obmedzené a vždy budú obmedzené a že to nie je iba o peniazoch, ale aj o publiku. Že nemôže byť aktivít a projektov viac, ako je ľudí, ktorí sa o ne zaujímajú.

Preto je podľa mňa dôležité práve to spájanie iniciatív, možno aj oblastí, ktoré sú u nás veľmi rozdelené, a to je napríklad tzv. zriaďovaná a nezriaďovaná kultúra. Pritom sú tu príklady spájania týchto dvoch svetov. Nemám konkrétny návod, ako by to malo fungovať, ale určite by to bolo v prospech veci.

Napríklad zriaďované inštitúcie majú často priestory, majú kapacity, či už personálne, alebo finančné. Mohli by uvažovať viac v tom duchu, že poskytnú napríklad priestor nezávislej kultúre. Otvoria sa tým pádom inému publiku. Projekty nezávislej kultúry zaujímajú často  takých konzumentov alebo prijímateľov kultúry, ktorých štandardná ponuka zriaďovanej inštitúcie bežne neoslovuje. A nemá ich ani ako osloviť. Mohlo by to byť obohacujúce pre obe strany. 

Jedna z dvoch priorít podpornej činnosti na rok 2024 stanovených radou práve preto presne toto reflektuje a vyzýva na predkladanie takýchto projektov spolupráce. Som zvedavý na jej využitie.

Dôležitou vecou je, že spájanie jednotlivých aktérov a ich spolupráca veľmi pomáha pri exporte a propagácii slovenského umenia v zahraničí, to u nás veľmi kríva. Nemyslím si, že by sme mali horších umelcov a horšie umelecké aktivity ako inde v zahraničí, ale málo sa do zahraničia dostávajú. Z vlastnej skúsenosti viem, priamo z oblasti hudby, že ak sa títo aktéri spoja, prichádzajú výsledky a úspechy v smerovaní do zahraničia. 

Ak sa tí aktéri spoja, dohodnú sa na nejakých potrebách, dokážu to potom lepšie artikulovať, čiže majú väčšiu údernú silu. Napríklad aj vo vzťahu k FPU. Je celkom iné, keď sa osobne stretnem napríklad so združením, ktoré reprezentuje väčší skupinový záujem, povedzme vydavateľov kníh. Viem, s kým hovorím, viem, že títo ľudia to majú medzi sebou prediskutované, prídu s požiadavkami a pripomienkami, ktoré zastupujú väčšinu záujmov z tohto sektora. Vedia sa stretnúť a sami medzi sebou vedia pomenovať problémy a požiadavky svojho sektora, poprípade nastoliť stratégie ich riešenia. 

Neviem, či konkrétne vo vizuálnom umení, v ktorom ide o sólo umelcov, individuálnu tvorbu jednotlivca, je možné takto spájať, lebo tu existuje priživovaný historický strašiak umeleckého zväzu. Niektoré generácie ešte stále rozrušuje pocit byť organizovaní v spolku, zväze.

 

Nemám na mysli nútene organizovať. Ale sú dobré príklady takýchto iniciatív v zahraničí, ktoré sa utvárajú ako nezávislé alebo súkromné.

Je to zaujímavá vízia, máte ešte nejaké iné?

 

Zatiaľ vychádzam z projektu, s ktorým som sa hlásil na post riaditeľa. Samozrejme, nepredpokladám alebo nepristupujem k projektu tak, že by úplne a bezvýhradne platil ďalšie štyri roky. Dúfam, že sa to bude meniť a svoje návrhy, názory budem korigovať. V najbližšom období budeme pripravovať stratégiu FPU, ktorá bude zahrnovať aj vízie do budúcnosti. Túto stratégiu plánujeme pripraviť v najbližšom roku. 

Čoho sa má tá stratégia týkať?

 

Podpornej činnosti aj smerovania FPU. Mala by byť prepojená so Stratégiou rozvoja v kultúre a kreatívnom priemysle, ktorú vypracovalo Ministerstvo kultúry SR. Zapojiť sa bude môcť aj kultúrna verejnosť. Sľubujeme si od toho, že nám to dá smerovanie, že zapojíme nielen interných zamestnancov, Radu FPU, odborné komisie Fondu, ale aj aktérov z kultúrneho prostredia nejako zmysluplne. 

Čaká nás teraz vymyslieť spôsob, ako to realizovať, lebo sme dosiaľ nič podobné nerobili. Teším sa na to a dúfam, že to bude prospešné, pretože sa vyjasnia dôležité styčné body pre aktérov v kultúre. Pretože existuje skreslená predstava, čo všetko by mal FPU robiť, čo všetko by mal obsiahnuť. Náš rozpočet je 20 miliónov eur na oblasť kultúry, ale verejné zdroje –  tých je každoročne 600 miliónov eur alebo aj viac, čiže tých 20 miliónov eur je naozaj iba malá kvapka. My vieme pokryť z toho, čo ide do kultúry, iba naozaj malú časť. Otázne je, kam idú tie ostatné peniaze a akým spôsobom a čo s tým.

 

Viete, koľko kilometrov diaľnic sa dá za 20 miliónov na Slovensku postaviť?

 

Neviem, kilometer?

 

Najdrahší kilometer medzi úsekom Turany – Hubová stojí 90 miliónov eur. Takže 20 miliónov prerozdelenia pre kultúru je vlastne len pár metrov slovenských diaľnic.

 

Pre mňa je úžasné, že z tej sumy 20 miliónov eur, čo je, žiaľ, málo, vieme podporiť toľko rôznorodých projektov. Nehovorím, že je to ideálne. Ale FPU nie je liekom na všetky problémy slovenskej kultúry, ani nemôže byť. Je len jedným z nástrojov.

---

Foto: Adam Šakový