Umenie a myšlienky, ktoré zostanú T(s)u(nami)

Po opakovaných zdravotných ťažkostiach nás opustil jeden z najproduktívnejších a najtalentovanejších slovenských umelcov, Marko Blažo (8. 10. 1972 Košice – 10. 3. 2021 Košice). Poznáme ho najmä cez jeho diela ako experimentálneho grafika, tvorcu objektov, maliara, fotografa. Typická je pre jeho tvorbu obrazová vizualita založená na paradoxe, nekonvenčnom videní reality, popieraní fyzického fungovania sveta, fascinácie pozorovaným a videným, schopnosť uchovať si bezprostrednosť detského pohľadu a vizuálná hra i vysoká citlivosť asociatívneho vnímania tvarov a významov… Na umeleckú scénu vstúpil ešte počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v druhej polovici 90. rokov 20. storočia.

Marko Blažo: Hokusai 1, 2010 akryl na plátne, 135 x 200 cm

Umenie a myšlienky, ktoré zostanú T(s)u(nami)

V jeho tvorbe je čo nachádzať, oceňovať a aj slušne závidieť, najmä schopnosť detskej hry, ktorú mu umožňovali nekonečné hranice fantázie. Množstvo jeho kódovaných znakov vychádza z reálií jeho detstva, ktoré obdivoval (žiletka, čajová šálka, zicherka, rozžuvaná žuvačka, kľúčová dierka), ale aj z dejín umenia. Bol fascinovaný archeologickými náleziskami aj architektonickými monumentami – nielen ich reálnou mierkou, ale napríklad aj ich podobou turistickej skladačky, myšlienkového suveníru. V prapôvodnom médiu ho fascinovala kresba a grafika, ktorej dával nové uplatnenie v intermediálnych presahoch inštalácie, papierového objektu a v experimentálnejších polohách, typických pre 90. roky 20. storočia.

 

„… ako dieťa som chcel byť architektom, archeológom, paleontológom, reštaurátorom. Kreslenie a maľovanie som pokladal za samozrejmosť. Hoci som bol nepriebojný a málo som si veril, vďaka rodičom a uznaniu okolia som uveril, že mám talent. Preto som sa prihlásil na umeleckú priemyslovku v Košiciach.[1] Po strednej škole pokračoval v rokoch 1991 – 1998 na Katedre maľby v Otvorenom ateliéri Rudolfa Sikoru na bratislavskej VŠVU. Otvorenosť ateliéru Rudolfa Sikoru sa prejavila vo vedení, možno skôr v koučovaní celej generácie autorov/autoriek nabitých talentom (tvorili ju aj starší spolužiaci, ktorí počas doznievajúcej perestrojky nemohli na škole študovať kvôli nevyhovujúcim kádrovým profilom). Pôsobenie v Otvorenom ateliéri predstavovalo možnosti pracovať v akomkoľvek médiu, dostatočnú voľnosť pri práci, toleranciu pedagóga k individuálnej podstate tvorby. Táto užitočná benevolentnosť mu zároveň dovoľovala experimentovanie s grafikou, maľbou i priestorom formou objektov a inštalácií.

Traduje sa povesť, že na Markove Blažove diela sa počas školy chodili pozerať ľudia ako na tvorbu a nápady novodobého génia. Už ako študent bol zastúpený na vtedajších významných výstavách.

Marko Blažo: Katedrála II, 2012, akryl na plátne, 145 x 200 cm

 

Marko Blažo sa po skončení štúdia na VŠVU v Bratislave a tvorivých pobytoch vo francúzskom Dijone a v americkej Pensylvánii stiahol do rodných Košíc. Ako sám uviedol v rozhovore, „uvedomil si svoje spoločenské limity“.[2] V Košiciach v úvode pedagogicky pôsobil na vtedy novozaloženej Fakulte umení Technickej univerzity. Neskôr sa venoval výlučne umeleckej praxi. Okolo roku 2000 prešiel intenzívnejšie na médium maľby na plátne alebo kombinovanej tlače a akrylovej maľby. Svoje prípravné námety zaznamenával na (nikdy nevystavovaných) papieroch formátu A4, vo veľkom používal digitálnu kresbu, zásobáreň jeho vlastných nápadov odpočíva v stohu 1 TB diskov na jeho pracovnom stole. Digitálnu kresbu považoval za hotové dielo vhodné na tlač na papier alebo plátno. Výber niektorých motívov slúžil ako podklad pre maľbu. Medzi najznámejšie patria témy digitálnych koláží na základe diela Vlna pri Kaganawe od japonského grafika, drevorytca Hokusaia, ktorá sa jeho digitálnou domaľbou preklápa do prierezu kapusty. Túto tému, ktorú dokázal nápadito variovať inak považoval za najvydarenejšiu. Veľkou témou pre neho bola gotická kaplnka Sainte Chapelle v Paríži. Tento námet niekoľkokrát použil v rôznej farebnej škále ako aj v rôznych pohľadových výrezoch.

 

Vo svojej tvorbe nevychádzam z konkrétnych situácií a ani sa nesnažím vkladať do svojich diel vlastnú rodinnú históriu. Skôr ako spomienky ma inšpirujú predmety, ktoré sú vizuálne atraktívne, zapadajú do seba, dajú sa do seba ‚zmontovať‘.“ A inde: „Za vznik niektorých svojich najlepších nápadov vďačím náhode. Neporiadok v mojej izbe alebo v ateliéri je semenišťom podnetov pre moju tvorbu. Najmä knihy náhodne otvorené, monografie umelcov, dejiny umenia, encyklopédie, reprodukcie obľúbených autorov. Na náhodný podnet sa začnú nabaľovať myšlienky, predstavy, spomienky na konkrétne obrazy.“[3]

Marko Blažo: Posledný autobus, 2012, digitálny print na plátne, 60 x 80 cm

Marko Blažo pochádza z výtvarníckej rodiny, jeho mama Katarína Blažová-Tekeľová a jeho otec František Blažo boli jeho podporovateľmi častokrát za cenu vlastných umeleckých ústupkov. Okrem týchto kontextov rád spomínal na svojho starého otca Tekeľa – veliteľa pancierového vlaku Štefánik počas SNP, čím vysvetľoval esenciálne a aj nadšenecky lásku pre vlaky a koľajnice. Blažovci sami skrz svojho syna Marka ostali v kontakte so stratégiami súčasného umenia, o čom vypovedá aj prvá spoločná výstava otca a syna (Františka Blaža a Marka Blaža), ktorá sa uskutočnila v pandemickom období v Galérii Jána Koniarka v Kopplovej vile na jeseň 2020, reinštalovaná bola do priestorov Múzea Vojtecha Löfflera v Košiciach na prelome rokov 2020 – 2021. Pri priaznivejších možnostiach jej návštev by bolo každému jasné (doteraz verejnosti) málo známe vzájomné umelecké prepojenie otca a syna. Ale samozrejme popritom vystupovala do popredia nekonečná Markova fantázia, schopnosti intuitívne rozvinúť možnosti súčasného umenia, intermediality a asociatívneho myslenia.

Po jeho predčasnej smrti 10. marca 2021, skoro na 1. výročie zemetrasenia a následnej vlne tsunami pri meste Sendai, sa strhla na sociálnych sieťach vizuálna pripomienka jeho tvorby. Mnohí umelci a umelkyne úplne z opačných spektier výtvarných záujmov mi hovoria, ako veľmi ich od mladosti fascinovala tvorba Marka Blaža. Sám by bol z toho prekvapený. Veľkú časť svojho života žil v tichej sociálnej izolácii, ktorá mu umožňovala neúnavne pracovať.

 

Krehké zdravie sa podpísalo na Markovi Blažovi už dávnejšie a problémy s ním sa opakovali.

Marko Blažo, odpočívaj v pokoji. Tvoje myšlienky a umenie vždy zostanú T(s)u(nami).

[1] Svoju tvorbu by som prirovnal k práci vynálezcu“. Marko Blažo v rozhovore s Barborou Geržovou. In.: Ticho a pokoj. Silence and Peace. Marko Blažo. Katalóg výstavy. Nitra: Nitrianska Galéria. 2013. s. 14. ISBN 978-80-85746-60-0

[2] Tamtiež.

[3] Tamtiež, s. 17.


Foto: archív autorky

Ivana Moncolova | Študovala Dejiny umenia a kultúry na Trnavskej univerzite. Doktorandské štúdium zavŕšila v roku 2016 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na tému „premeny umeleckého autorstva“. Texty o umení publikuje od roku 1998 v odborných ako aj v masových médiách. Kurátorsky pripravila niekoľko výstav súčasných autorov. Medzi ostatné patria Jana Farmanová – V znamení panny, Galéria mesta Bratislavy (2015), Ako čítať temnotu | výstava, ktorá vrhá tieň (Róna, Gerboc, Váchal) v Nitrianskej galérii (2016), Total Romantic / Súčasná imaginácia vo svete maliarok (Farmanová, Holcová, Krivošíková, Machatová, Rónaiová, Šramatyová) v Galérii Jána Koniarka (2018). Je editorkou niekoľkých monografických katalógov súčasných umelcov. Prvú prehľadovú monografiu Radovana Čerevku (2019) a 1. monografiu Silvie Krivošíkovej (2019) vydala pod svojou vydavateľskou značkou Moncolova Editions. Venuje sa poradenstvu v investíciách do umenia.