Róbert Špoták: Verejné zdroje budú vždy limitované

Pokračovanie rozhovoru s Róbertom Špotákom, novým riaditeľom FPU, o problémoch s nedostatkom personálu, rozhodnutiach komisií a „pédeefku hanby“. 

Vo svojej prezentácii pri uchádzaní sa o post riaditeľa FPU ste komunikovali aj navýšenie počtu pracovníkov tejto inštitúcie. Je známe, že FPU je pozadu vo vyhodnocovaní projektov, ktoré vašich aktuálnych zamestnancov časovo zaťažujú a podľa vás ste s kontrolou vyúčtovania niekde v roku 2017.

 

V závislosti od podprogramov, nie všade je to presne v r. 2017, viac už teraz pracujeme s rokom 2018, niekde aj 2019. Teraz to už máme rozdelené, ale je tam naozaj niekoľkoročný sklz. Samozrejme z dôvodu nedostatočných personálnych kapacít.

Preto potrebujeme viac pracovníkov, inak si neviem predstaviť, ako by sme sklz dobehli. Keďže sme sa snažili už aj uplynulom období nastaviť to čo najefektívnejšie, viac sa už veľmi nemáme kam pohnúť, keďže kontrola vyúčtovania musí prebehnúť pri každom jednom  projekte. Dlho to však trvá aj kvôli reakčným časom od prijímateľov.

 

Emaily a upozornenia na vyúčtovanie chodia do spamov, to je moja skúsenosť.

 

Je to možné, snažíme sa odstrániť tento technický problém.

 

Ľudia majú pocit, že sú za to perzekvovaní, keď podávajú granty a nemajú niečo v kontrole doriešené, respektíve nevedia, že majú niečo doriešiť. Pretože email od FPU skončil v spame.

 

Môže sa to stať, ale vyzývame potom každého, kto sa neozve, aj osobitným emailom a listom. Navýšenie kapacít zamestnancov by sme však určite potrebovali.

 

Nedá sa to vyriešiť náborom, napríklad na pol roka zamestnať praktikantov, študentov?

 

Skôr sa prikláňam k tomu, že nie, túto prácu nemôže robiť hocikto. Ide o dosť odbornú a zodpovednú prácu, človek musí rozumieť tomu, čo v tom vyúčtovaní je, čo v ňom má byť, čo treba ešte doplniť. Noví ľudia, ktorí nastúpia do FPU a začínajú robiť kontrolu vyúčtovania, sa zaúčajú do tejto práce týždne až mesiace, aby to vedeli robiť správne a efektívne. Takže nedá sa náborovo vziať hocikoho – desať ľudí a robili by vyúčtovania.

 

Rada by som sa ešte vrátila k vyžiadavaniu doplnení vyúčtovaných projektov. Mnoho ľudí si myslí, že tieto výzvy dostávajú neskoro, niekedy až niekoľko rokov po tom, čo sa projekt realizoval. Poukazujú na to, že iné dotačné schémy uzatvárajú vyúčtovanie do pol roka, do roka. Ja viem, že „iné“ dotačné schémy majú menej žiadateľov aj realizovaných podpôr. Nie také množstvo ako FPU. Slovenské zákony vyžadujú držať účtovníctvo šesť alebo sedem rokov po podaní daňového priznania, ale takáto povinnosť v FPU nie je zadefinovaná.

 

Vo vyúčtovaniach vidieť rozdiel medzi zriaďovanými inštitúciami a nezávislou scénou, keď napríklad občianske združenia nemajú tieto veci často v poriadku alebo tak, ako by to malo byť. Preto je pre nich ťažké dohľadať niektoré veci spätne. Zároveň od nich nechceme nič, čo by bolo nové, čo by sme nechceli od nich aj predtým.

Ku každému roku existuje príručka k vyúčtovaniu a vecnému vyhodnoteniu, kde sú opísané všetky náležitosti, ktoré je potrebné odovzdať s vyúčtovaním, ktoré je potrebné napísať do vecného vyhodnotenia. Často však vyúčtovania tieto náležitosti nemajú, poviem to trocha expresívnejšie, pôsobia akoby odfláknuté. Dá sa to, samozrejme, doplniť, len FPU to žiada niekedy spätne s odstupom päť rokov. Rád by som smeroval k tomu, že by kontrola vyúčtovaných projektov prebehla a uzavrela sa do roka od predloženia vyúčtovania, to je moja predstava či ambícia, len zatiaľ to nie je možné.

Ďalší zámer, pre ktorý by sme chceli navýšiť kapacity zamestnancov, je to, že by bolo možné individuálnejšie pristupovať k žiadateľom, prijímateľom, prípadne robiť pre nich nejaké školenia k podávaniu žiadostí, ale najmä k podávaniu vyúčtovania projektov.

 

Digitalizácia spoločnosti nám v ostatných rokoch ukázala, že ak sa niečo edukačné, napr. workshop, robí a nahrá sa na video a umiestni do online sveta, je takýto výstup prístupný všetkým záujemcom. To by bol výrazný posun a pomoc.

 

Áno, ale nemáme na to kapacity. Zmenilo by sa veľa, ak by sa nám podarilo navýšiť počet zamestnancov. Treba to mať pripravené, technicky dobre spracovať, a to je časovo a profesijne náročné. Ale je to niečo, s čím by som chcel pohnúť.

Niekedy sa dejú veci mimo nášho zásahu a intencií. Ja si ich nebudem pri vašej výzve na úpravu vyúčtovania povedzme po piatich rokoch pamätať, respektíve nebudem vedieť odpovedať na otázku zo strany FPU, prečo nesedí dátum a „toto tu“ je neskôr, ako malo byť, a podobne. Teraz napríklad viem, že sa niečo mohlo omeškať kvôli náhlemu výpadku daného človeka pre covid. Rozumiete, že sa dejú veci, ktoré neviete predvídať...

 

Rozumiem, také veci sa dejú, je to úplne bežné. Preto je dôležité s nami komunikovať, ako takú vec vyriešiť. Vždy som inštruoval prijímateľov, že ak sa niečo nepredvídateľné stane, aby k tej faktúre alebo dokladu doložili krátky vysvetľujúci list, čo sa konkrétne stalo. Aj ten zamestnanec, ktorý vyúčtovanie kontroluje spätne po dlhšom čase od realizácie projektu a prečíta si sprievodný komentár, bude vedieť, že to bolo takto a takto, preto a preto. Tým pádom mu to zrejme bude alebo malo by mu to stačiť a nebude sa potom domáhať doplnenia. Aj pri veciach, pri ktorých sa už spätne nemožno dopátrať reálnych príčin či dôvodov a nie sú v poriadku podľa pravidiel, sa snažíme uviesť nejaké zdôvodnenie. No neplatí to na všetko, niečo sa jednoducho nedá.

Možno toto je dôležitá informácia, lebo v bežnom účtovníctve sa takto nekomentujú  bločky a faktúry či neopatrujú sa sprievodnými poznámkami.

 

Toto sú presne témy osobných či prezenčných školení pre žiadateľov a prijímateľov grantov z našej strany, o ktorých som hovoril. Ak spravíme manuál vyúčtovania alebo vami navrhované video, na takéto otázky sa tam nedá reagovať. 

Sú zamestnanci, zamestnankyne Fondu atakovaní zo strany žiadateľov, prijímateľov grantov?

 

Stáva sa, že sú niektorí prijímatelia nepríjemní. Na jednej strane ich chápem, lebo to doplnenia žiadame s časovým odstupom. Na strane druhej žiadame doložiť veci, ktoré mali byť predložené pri vyúčtovaní. Ak by ich dodali podľa pravidiel, tak by to od nich nikto spätne nepožadoval. 

Máme aj také vyúčtovania, ktoré sú v poriadku, sú dobre vyúčtované a vieme ich okamžite uzavrieť. Ale je ich málo.

 

Uvedomujete si, že ak by ste s kontrolou vyúčtovaní prichádzali skôr, tak by som tú chybu, ktorú som spravila v roku 2016, neopakovala v ďalších rokoch? Čiže by sa neopakovali chyby z nevedomosti?

 

Áno, uvedomujem si to. Viem o tom, že prijímatelia grantov poučení z prvej kontroly tie chyby už nekopírovali v ďalších vyúčtovaniach. Pri niektorých to nehrá rolu, ale pri väčšine je to tak, že kvalita vyúčtovaní sa zlepšila, akonáhle mali u nás nejaké skontrolované. 

Takže toto je skutočne jeden z negatívnych dôsledkov stavu, že kontroly vyúčtovaní tak meškajú. 

Jednou z myšlienok, ktorú ste pre časovú tieseň nestihli dokončiť vo svojej prezentácii v rámci konkurzu na post riaditeľa FPU, je spolupráca s odbornými komisiami. Mohli by ste svoju predstavu vysvetliť? V čom by malo tkvieť skvalitnenie tejto spolupráce?

 

To, čo by sme chceli od najbližšieho výzvového roka 2024 testovať, sú prípravné stretnutia s členmi komisie pred samotným zasadnutím, na ktorých by sa komunikovali základné pracovné informácie vopred a nebrzdila by sa neskôr samotná hodnotiaca činnosť. 

To znamená komunikovať podmienky podprogramov, aká je tam finančná suma, aký je vývoj programu – koľko je žiadostí, aké sú obsahové trendy. Tiež hovoriť o tom, či je to program, kde sú viacročné dotácie, alebo artikulovať priority na daný rok, ktoré sú súčasťou podpory činnosti FPU. 

Do budúcnosti očakávame aj sprostredkovanie výstupov z dátových analýz, aby mali členovia komisií viac informácií predtým, ako začnú priamo hodnotiť, aby hodnotili už s týmto pozadím. To by sme chceli realizovať, a uvidíme, ako to pôjde. 

Cieľom je, aby sa nezdržovalo zasadnutie komisie, od spomínaných stretnutí si sľubujem lepšiu informovanosť a pripravenosť na hodnotenie zo strany komisií.

 

Na aké časové obdobie sú členovia komisií volení v súčasnosti?

 

Na dva roky. Je povedzme dvadsať členov odbornej komisie, ale hodnotiaca komisia je päťčlenná. Rada FPU z toho počtu dvadsiatich losuje na dva roky troch členov hodnotiacej komisie a dosadzuje dvoch do konkrétnej komisie (pri 7-člennej komisii je to pomer 4 losovaní a 3 priamo menovaní). 

Členovia sa striedajú, ale často sa aj opakujú. Snažíme sa vyhnúť tomu, aby viac rokov po sebe hodnotila komisia v úplne rovnakom zložení, aby nevznikol sklon k zotrvačnosti hodnotenia.

Rozmýšľate aj o nejakých ďalších úlohách pre odborné komisie?

 

Uvažujem do budúcnosti aj o zapojení členov a členiek komisií do procesu evaluácie projektov napríklad formou ich návštevy. Myslím, že aj členky a členovia komisií by mali cestovať a navštevovať projekty počas realizácie. Zamestnanci a zamestnankyne FPU to robia, no nie veľmi často ani systematicky, ale vyberajú si podľa nejakého kľúča a potom informujú členov odborných komisií. 

Mám pocit, že Bratislava a okolie je dosť v hľadáčiku, ale tá pozornosť smerom ďalej v rámci regiónov sa stráca, pričom aj tam ide dosť veľká finančná podpora.

 

Určite Bratislava a okolie sú v hľadáčiku, ale to je prirodzené. Keď je 2 800 podporených projektov, nie je fyzicky možné zúčastniť sa na všetkých. Aj keby sme hneď mali špeciálne vyhradených zamestnancov, ktorí by nerobili nič iné, nestíhali by to. Potrebujeme mať na to systém. 

Potrebujeme byť v kontakte nielen kvôli samotnej kontrole, ale aj kvôli samotným žiadateľom, respektíve prijímateľom.

Pre mňa to bolo vždy obohacujúce, keď som sa s niekým stretol osobne. Nie preto, že sa porozprávame pri káve, ale ľudia inak povedia veci, aj inak otvoria veci, ktoré sú napríklad problematické, keď sú si tvárou v tvár. A prijímatelia boli často radi a niekedy aj veľmi prekvapení, keď sme prišli. 

Živá komunikácia nám veľmi chýba, považujem to za mínus, že jej nie je viac.

Po vyhodnotení žiadostí, ktoré je online verejne dostupné a podpísané riaditeľom FPU, takmer každý neúspešný žiadateľ obdrží zamietavé hodnotenie. Videla som odôvodnenia, nech by aj tie projekty naozaj neboli dobre vypracované, nehodné komunikácie štátnej inštitúcie.

 

Ako som už spomínal, prípravné stretnutia s členmi odborných komisií umožnia aj týmto spôsobom pracovať s členmi komisie, upozorniť na potrebu formulovania zdôvodnenia počas študovania projektu. Je možné, že ak je zasadnutie o dva-tri týždne neskôr, tak si to celkom presne nepamätajú a v rýchlosti sa do zdôvodnenia dostane veta, ktorá formulačne nie je možno v poriadku. 

Môže to mať rôzne dôvody, nechcem teraz špekulovať o konkrétnych odôvodneniach. Je to vec komisie, ale chceme spolu s komisiami pracovať na tom, aby sme  aj túto stránku skvalitňovali. Pri zdôvodnení je potrebné pomenovať aj slabé stránky, ale bez nejakého dehonestujúceho akcentu.

Ako niekto môže tvrdiť dopredu, že niečo „nemá dostatočný umelecký prínos“? Ja osobne si myslím, že im treba napísať do emailu, nie verejne „v pédeefku hanby“, že sme sa na to pozreli, že to treba prepracovať, že momentálne to hodnotenie nie je na pridelenie grantu. Vidia to predsa aj ich kolegovia. V tomto prípade mi to pripadá ako ostrakizácia.

Možno by to bola jedna z ciest –  nedávať tie zdôvodnenia verejne. Záleží na tom, o čom sa rozprávame. Ak sa rozprávame o veľkých verejných podujatiach, festivaloch, v tých prípadoch je dobré, ak ďalší organizátori podobných podujatí vidia, prečo nejaký iný nebol podporený. Lebo potom by mohli z toho vznikať otázky typu „veď je tu taký dlhoročný festival, ktorý je tu 20 rokov, ako je možné, že nedostal podporu“...

Takže áno, pri individuálnych umelcoch je to na zváženie. Najmä forma toho oznamu. Na druhej strane, uchádzajú sa o verejné zdroje, aj verejnosť má právo vedieť, čo a prečo nie je podporené. Je určite dôležité nájsť balans, ale uznávam, že to môže byť príliš príkre. Možnože by odborné komisie mali voliť jazyk na vyššej úrovni – obsahovej i komunikačnej. Učíme sa stále a pre mňa je toto dôležitý feedback.  

Bude vám prekážať, ak ľudia začnú dávať pod svoje projekty označenie, že neboli podporení Fondom na podporu umenia?

 

Nie. Nemá mi to prečo prekážať. To je úplne v poriadku. Prostriedky sú limitované, verejné zdroje budú vždy limitované.

 

Majú byť štátom dotované fondy, ktoré sú nástrojmi podpory kultúry, mimo politického spektra? Alebo majú vyjednávať o kultúrnych politikách a ich náplni so štátom, poslancami atď.?

 

Politike sa celkom nevyhneme, keďže aj FPU je zriadený zákonom a o zákonoch rozhoduje Národná rada SR, teda poslanci. A zároveň sme v úzkej komunikácii s Ministerstvom kultúry SR. Napríklad v Rade FPU sú štyria priami nominanti ministra alebo ministerky kultúry a piati sú na základe návrhu z prostredia. Tých štyroch nominantov minister alebo ministerka kultúry môže aj kedykoľvek z rady stiahnuť a vymeniť. 

Vždy tu bude nejaký vplyv politiky, ale nemal by byť priamy. Samozrejme, do činnosti FPU by sa nemalo zasahovať a už vôbec nie do podpornej činnosti, teda do toho, čo má byť, alebo nemá byť podporené. A myslím si, že by to bolo veľmi dobré, keby FPU vedel spolupracovať na tvorbe niektorých kultúrnych politík, lebo má v tom čo povedať. Ono sa to aj deje. Aj teraz za pani ministerky Hroncovej sme súčasťou niektorých pracovných skupín, ktoré rozpracúvajú niektoré dôležité témy zo stratégie kultúry. Lebo existujú na poli kultúry a umenia témy, ktoré sa týkajú FPU a ako inštitúcia máme aj dáta. Máme skúsenosti z jednotlivých oblastí, takže vieme byť v tom nápomocní, a vnímam ako celkom prirodzené, že sa na tom FPU podieľa. 

Na strane druhej je potrebné napĺňať aj ciele kultúrnej politiky štátu. Nedávno bola schválená stratégia rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu. Aj z nej vyplývajú nejaké úlohy a ciele, ktoré by mal realizovať FPU. Čiže aj FPU si z toho má čo zobrať. Takáto spolupráca je veľmi dobrá a v prospech veci. Ale priamemu zasahovaniu politickej moci do podpornej činnosti, tomu by som sa rád vyhol.

 

Čo vyplýva z tých schválených politík pre FPU?

 

Nechcem o tom ešte konkrétne hovoriť, lebo zároveň je to materiál, ktorý sa ešte len teraz vytvára. Aplikácia jednotlivých stratégií a cieľov, ktoré sú v ňom opísané –  to by bolo na dlhú diskusiu. Tieto veci sú v procese. My sme sa ako zamestnanci, teda viacerí z nás, podieľali na príprave tej stratégie ešte za pani ministerky Milanovej. Je veľmi pravdepodobné, že z toho vyplynú nové návrhy zákonov. Pozornosť sa venuje napríklad štatútu umelca, ktorý môže mať pre FPU nejaký presah, čo súvisí napríklad aj s vedením registra. 

A ešte posledná otázka: mal by byť FPU financovaný výlučne zo štátneho rozpočtu alebo  čiastočne aj inou formou?

Napríklad Audiovizuálny fond má príspevky aj od súkromných spoločností ako televízie, ktoré sa vypočítavajú z podielu reklamy. A samozrejme aj od kín, respektíve distribútorov filmov z každého predaného lístka. Čiže je to v podstate jasné. Ale ak by sme sa pozreli na podujatia z oblastí, ktoré podporujeme cez FPU, nie je to také jednoduché. Veľa z aktivít je zadarmo, veľa subjektov predáva lístky z podujatí šatňovým spôsobom. Toto nie je asi úplne cesta pre nás. Respektíve neviem si nateraz predstaviť, ako by sme to vedeli zadefinovať do zákona. Sú však viaceré možnosti, ako diverzifikovať financovanie FPU, a chcem ich preskúmať a v ideálnom prípade prísť aj v tomto smere s nejakým riešením.

---

Foto: Adam Šakový