Silné kontrapunkty a provokatívne kontrapozície v mumok-u

Ústredným koncepčným princípom výstavy mixed up with others before we even begin vo viedenskom mumok-u je hybridnosť. Na výstave dochádza k prepojeniam na viacerých úrovniach. K inštitucionálnym z hľadiska rôznych zbierok a priestorov, osobným z hľadiska umelcov a umelkýň. Napriek diskurzívnym presahom do všetkých horúcich tém súčasného umenia však ide o čoraz bežnejšie kritické stratégie, píše v recenzii Miroslava Urbanová.

Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová, Nothing Nowhere into Something Somewhere, 2015/2022

Silné kontrapunkty a provokatívne kontrapozície v mumok-u

Extenzívna zbierka umenia manželského páru Petra a Irene Ludwigovcov, ktorá tvorí základ zbierkového fondu viacerých európskych galérií nesúcich ich meno, sa v prípade Rakúska orientuje primárne na diela moderny, pop artu, fluxus-u, viedenského akcionizmu. S ohľadom na susedské vzťahy sú vo viedenskom mumok-u zastúpené aj vybrané kapitoly z umenia bývalého Ostblocku – predovšetkým akčného umenia 60. a 70. rokov 20. storočia. Na výstave mixed up with others before we even begin mali vybraní umelci a umelkyne možnosť pracovať so zbierkovým fondom tejto inštitúcie, ktorá tradične ponúka vysoký rakúsky štandard Ausstellungsmacherei (robenia výstav) so sprievodným katalógom podčiarkujúcim diskurzívne presahy predstavených tém a možností ich uchopenia. 

V eklektickom duchu vyššie uvedeného názvu si výstava osvojila architektúru z predošlej výstavy v rovnakých priestoroch nazvanej Collaborations, ktorá sa venovala umeleckým spoluprácam v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Autorkami architektonického riešenia sú Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová, ktoré zrecyklovali časti už použitých výstavných elementov, ako napr. stien a starých soklov zo slovenských galérií. Tento fakt sa nesnažili potlačiť, naopak, na niektorých exponovaných miestach zámerne nechali nalepené pôvodné popisky alebo časti vyplotrovaných textov. Vo výstavnom priestore sa takto ocitol napr. sokel pôvodne spod sochy Vladimíra Kompánka. Oprávnené déjà vu priniesol návštevníkom a návštevníčkam aj fotografický záznam z akcie Petra Štemberu Štepenie z roku 1975, ktorý ostal počas oboch spomínaných výstav visieť na tom istom mieste. Neprekvapivo, obe spomínané výstavy pripravil a symbolicky prepojil ten istý (interný) kurátor mumok-u Franz Thalmair. Thalmair donedávna pôsobil v Klagenfurte ako kurátor Kunstraum Lakeside v miestnom vedecko-technologickom parku, kde Chisa a Tkáčová vystavovali taktiež, a jeho záujem o interdisciplinárne presahy kontextualizácie výstavy sú viditeľné aj pri zostavovaní sprievodného katalógu.

Pohľad na výstavu mixed up with others before we even begin, Nilbar Güreş, Mayzu, 2022

Zásahy do expozícií múzeí a galérií či reinterpretácia vzťahov a diel v zbierkových fondoch nie sú žiadnou novinkou a môžu byť plnohodnotnou súčasťou ich nevyhnutnej kritickej reflexie. Franz Thalmair vybral ako leitmotív umeleckých intervencií vo výstave pojem hybridizácie, ktorá sa významovo prekrýva s kreolizáciou, queeringom, ale aj kontamináciou – odtieňmi miešania a kríženia mnohorakých, častokrát aj protichodných vrstiev a vytváraním nových vzťahov a súvislostí nielen medzi ľuďmi, kultúrami, historickými vrstvami, ale aj inými neľudskými agentmi. Vystavujúcim umelcom a umelkyniam (narodeným po 1975) bol udelený prístup nielen k celej časti rakúskej zbierky Ludwig – a v prípade Nicolása Lamasa aj k zbierkovému fondu neďalekého Prírodovedného múzea.

Produktívne napätie do výstavy priniesla predovšetkým hra medzi vizuálnymi a lingvistickými zložkami diel a ich možným čítaním, komplikovanie a presahy týchto dvoch kategórií. Začala sa už na fasáde, kde názov mumok-u nahradil nápis v oficiálnom inštitucionálnom fonte let fungi guru wisdom meet minds / turn us new (voľný preklad: nech múdrosť majstra húb stretne naše mysle / zmení nás). Ide o intervenciu Anety Mony Chisy a Lucie Tkáčovej, ktoré si takto označkovali budovu mumok-u z exteriéru, vo vnútri pokračovali jedlými objektmi vyrobenými z ich moču po konzumácii psychedelickej huby. Psychosomatickým pre(d)trávením tak symbolicky otvorili dvere novému vnímaniu vystavených diel, ich náprotivkov zo zbierky a ich vzájomných súvislostí a genealógií. 

Pohľad na výstavu mixed up with others before we even begin, Leilah Babirye, no title, 2022; Maria Lassnig, Informel, 1951

Kolektív Slavs and Tartars využíva na prvý pohľad silné kontrapunkty či provokatívne kontrapozície vybraných diel. Ich autorské vývesné tabule, na ktorých hrá prím podvratné hranie sa s odlišnými jazykmi a ich vizuálne stvárnenie vo forme rôznych druhov písiem, sú doplnené prevažne fotografickými záznamami performatívnych akcií východoeurópskych autorov a autoriek zo spomínaných dvoch dekád 20. storočia zo zbierky mumok-u. V druhej vrstve čítania však týmto gestom podčiarkujú performatívnu silu jazyka samotného, jeho silu v ovplyvňovaní diania, manipulácii, schopnosti zraniť, penetrovať, dostať sa nám pod kožu. 

V sprievodnej publikácii dostali aj práve preto priestor literárne vedkyne či filozofky zaoberajúce sa vytýčenou tematikou z feministickej či postkoloniálnej perspektívy. Ich texty sú príznačne zalomené hybridným spôsobom – využitím rôznych druhov písiem. Silu (dobovo podmieneného, častokrát xenofóbne zafarbeného) jazyka v klasifikácii artefaktov a diel obracia naruby a vo svoj prospech Leilah Babirye pri apropriácii celej skupiny kánonických diel od Constantina Brancusiho, Hansa Arpa, Louise Bourgeois atď. v rámci jednej série, spoločne so svojimi keramickými prácami, ktorú pomenovala označením pre queer ľudí. Multilinguálne pracuje aj umelkyňa Mariana Castillo Deball, no s cieľom poukázať na turbulentný život napr. jedného neživého artefaktu, konkrétneho historického kódexu. Jej autorská reinterpretácia kódexu v leporelovej forme, vlastný obrazový jazyk a rozvetvené naratívy sa vizuálne zrkadlia v susedných dielach od Louise Goodman a rozpínavej inštalácie samotnej Deball.

Pohľad na výstavu mixed up with others before we even begin, diela Mariany Castillo Deball a objekty zo zbierky mumok-u

Ďalším silným leitmotívom jednotlivých vystavených diel je tematizácia zavedených foriem klasifikácie objektov, ktoré sa ocitli v zbierkach, hľadanie spojenectiev naprieč klasickými hierarchiami. Jedným z príkladov sú hybridné zoskupenia Nicolása Lamasa, ktoré rozohrávajú formálnu a vizuálnu hru založenú na akcentovaní podobností, odlišností a možných prienikov rôznych materiálov, artefaktov, prírodnín, súčiastok či ľudských kostí. Vytvárajú posthumanisticky pôsobiace objekty, pripravené na stlačenie spúšte a následnú digitalizáciu. 

Niektorým dielam vyslovene pristalo rozliehať sa a akoby parazitovať v priestore, ako napr. textilným objektom Nilbar Güreş. Celkovo však inštalácia pôsobila v niektorých momentoch ako až trochu prehnané mimikry tradičnej muzeálnej inštalácie a jej horror vacui zaháňaným množstvom vystavených predmetov, ktorý je vlastný pri prezentácii diel zo zbierky aj mumok-u. Na druhej strane sa ale stala efektívnym popretím fetišu jedného skvelého, exemplárneho umeleckého diela.

Pohľad na výstavu mixed up with others before we even begin, Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová, Nothing Nowhere Into Something Somewhere, 2015/2022

Napriek deklarovanému spochybňovaniu modernistických ideálov čistoty foriem výstava neunikla efektu bielej kocky úplne a ostala pomerne malým dočasným ostrovčekom témy s potenciálom pre väčšiu expanziu. A to aj napriek k-prírode-priateľskému inštalačnému riešeniu, ktoré sa hrá s tradičnými formami výstavníctva, a aj napriek diskurzívnym presahom do asi všetkých horúce témy súčasného umenia – queer, dekoloniálny pohľad, nové technológie, trochu starej dobrej inštitucionálnej kritiky a… húb! Okrem posledného menovaného ide v rámci muzeálnych inštitúcií o čoraz bežnejšie kritické stratégie aj v prehodnocovaní zbierkového fondu, no v prípade mumok-u nie až tak v rámci reflexie zbierky samotnej, ktorá sa predstavuje skôr v mediálne špecifických kontextoch, vybraných kapitolách z dejín umenia či tematických výstavách.

Potenciál zaujímavej kohabitácie a iných, invazívnejších druhov spolužitia, väčšieho rozšírenia naozaj zaujímavej témy v rámci inštitúcie napr. s paralelne bežiacou výstavou Zviera v tebe, ktorá diela zo zbierky mumok-u predstavuje viac-menej popularizačným spôsobom a dostala oveľa viac priestoru, ostala nevyužitá. Rovnako podnetné ako koexistencia diel a artefaktov a ich hybridné vzťahy by mohlo byť zamyslenie sa nad hybridnými vzťahmi umelcov a umelkýň a inštitúcií v logike výberu, spôsobu prezentácie a nákupu diel v minulosti a dnes. Dostanú diela vystavených umelcov a umelkýň reflektujúce zbierkový fond mumok-u nakoniec tiež prírastkové číslo?

---

Leilah Babirye, Mariana Castillo Deball, Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová, Nilbar Güreş, Nicolás Lamas, Slavs and Tatars / mixed up with others before we even begin / kurátor: Franz Thalmair / mumok / Viedeň, Rakúsko / 26. 11. 2022 – 10. 4. 2023

Foto: Oliver Ottenschläger / mumok, archív autoriek