Od driemania po nočné mory 

Peter Megyeši recenzuje výstavu Ako v sne v renesančnom kaštieli v Moravanoch nad Váhom. Výstava diváctvu ponúka zážitok podobný labyrintu, ktorý ho vtahuje a neustále odhaľuje nové zákutia a prepojenia medzi vystavenými umeleckými dielami a pôvodným nábytkom kaštieľa.

Piaty ročník podujatia Artrooms Moravany bol spájaný s veľkými očakávaniami, keďže usporiadateľom sa postupne podarilo vytvoriť divácky príťažlivý a úspešný výstavný koncept – súčasné vizuálne umenie prezentujú v historických priestoroch pôvodne renesančného kaštieľa, ktorého dlho uzatvorené priestory sú v etapách rekonštruované a sprístupňované verejnosti. Každým ročníkom narastá i počet zúčastnených autoriek a autorov a rozvíja sa i sprievodný program, odohrávajúci sa i v priľahlom anglickom parku, takže podujatie nadobúda festivalovú podobu, ale našťastie zatiaľ bez znižovania kvality vystavovaných diel.

Výstavy v moravianskom kaštieli sú tematické a expozície sú výsledkom kurátorských výberov aj na základe otvorenej výzvy. Témami predchádzajúcich troch ročníkov boli Nulový bod: Pocta Moravianskej Venuši, Budúcnosť kolesa; Sme príroda, ktorá sa bráni. Aktuálna prehliadka pod názvom Ako v sne sa podľa publikovanej anotácie open callu zameriava na fenomén snívania a predstavivosti. Kurátorkami sú Jana Písaříková a Nina Vrbanová, v spolupráci s Patrikom Krajčovičom a Zuzanou Sabovou. Kľúčovými slovami projektu sú imaginácia, fantázia, emoromantizmus, novodobý šamanizmus, odkaz surrealizmu, nočné mory, nespavosť, konšpiračné teórie, preludy a fiktívne svety. Názov výstavy, jej tematické zameranie a naznačené okruhy sú v mnohom súbežné s aktuálnymi trendmi globalizovaného umeleckého sveta. Benátske Bienále 2022 nieslo titul The Milk of Dreams, prepožičaný z rovnomennej knihy surrealistickej umelkyne Leonory Carrington (1917 – 2011). Autorka v nej opisuje magický svet, v ktorom sa život neustále prehodnocuje prizmou imaginácie. Pokiaľ sa však expozície v Benátkach venovali trom hlavným okruhom (zobrazenie tiel a ich metamorfózy, vzťah medzi jednotlivcami a technológiami, spojenie medzi telami a Zemou), tak expozícia v Moravanoch je rozplývavejšia, tematicky a vymedzením ťažšie uchopiteľná. 

Prechádzanie výstavou v kaštieli je zvláštnym zážitkom – predstavuje stretnutia s vynikajúcimi dielami, inštalovanými v prekvapujúcich priestorových situáciách a spojeniach, ale prináša i pocity zahltenia, zneistenia a frustráciu, ktoré vyplývajú zo snahy kategorizovať, vyznať sa vo fragmentoch, vniesť istý poriadok, prehľadnosť a z potreby utvoriť si celistvý a uchopiteľný obraz. Ozýva sa nutkanie pomenovať, triediť, rámcovať, diskurzívne uchopiť. Niektoré sprievodné texty – autormi sú kurátorky/kurátori, ale i umelkyne/umelci – iritujú vágnym používaním príbuzných termínov, s ktorými pracujú ako so synonymami. Túlanie sa expozíciami sugeruje prívlastky, ktoré sa objavujú aj v textoch – archetypálne, mytologické, rozprávkové, snové, iluzívne, groteskné, nereálne, hybridné, fantazijné, kúzelné, duchovné, absurdné, iracionálne, meditatívne, podvedomé, romantické, symbolické, fiktívne, surreálne, nadzmyslové, poetické, sugestívne. Prezeranie diel v rozsiahlych a členitých miestnostiach, v zrekonštruovaných aj pôvodných priestorov, sprevádza popri plynutí príbuzných slov aj striedanie autorských stratégií, modalít a poetík a stieranie jednoznačných hraníc jednotlivých pojmov. Inštalácia nie je lineárna a prehľadná, ale rozvíja sa ako labyrint, vťahuje nás a otvára vždy nové zákutia a prepojenia, dráždi a prináša zneistenia v rozpoznávaní medzi vystaveným dielom a pôvodným mobiliárom kaštieľa. Láka objavovať, pracuje s historickými nánosmi postupne obnovovanej architektúry a expanduje aj do priľahlého anglického parku. Pred návštevníčkou či návštevníkom sa vynárajú vždy nové a nové možnosti prepojení a interpretácií. 

Podľa publikovaného open callu, ale i podľa rôznorodosti zaradených diel a obsahu stručných textov sprevádzajúcich jednotlivé inštalácie je evidentné, že kurátorský prístup je pomerne voľný a založený na asociatívnom premýšľaní a variovaní kľúčových slov. V expozícii sa na základe spoločných znakov, deklarovaných autorských intencií a zvolených stratégií načrtávajú témy, z ktorých každá by si istotne zaslúžila samostatné a dôsledné spracovanie: kolektívne snívanie a utópie, fiktívne svety počítačových hier, neľudské snívanie...

Takmer bezhraničné otváranie na seba voľne nadväzujúcich tematických okruhov je založené na samotných zvolených témach snívania, predstavivosti a imaginácie. Snívanie môže byť individuálne i kolektívne, spája sa s celým spektrom emócií, pokrýva rozkoše i vyrovnávanie sa s traumami. Zahŕňa terapeutické lucidné snívanie i nočné desy, pričom podnety i obsahy snov sú nekonečné. A napokon, keďže bez imaginácie a predstavivosti by nebola možná žiadna tvorba umenia, môže výstava pracujúca s týmito témami v konečnom dôsledku zahrnúť v podstate ľubovoľné diela.

Kurátorský kolektív mohol tému samozrejme zúžiť a precíznejšie formulovať, a tomu podriadiť i výber diel, prípadne postupovať metodickejšie a s dôslednejším zameraním na jednotlivé tematické okruhy, ktoré sa núkajú. Ale ako odpoveď voči týmto nevyžiadaným radám sa dá argumentovať publikovanými kurátorskými zámermi a inštrukciami: Celá výstava sa bude niesť v snovej atmosfére. Zasnívajte sa do Kaštieľa v Moravanoch nad Váhom. Ak totiž prijmeme fakt, že výstava je špecifickým priestorovým médiom, prostredníctvom ktorého sa kurátorský tím snažil naplniť svoje zámery, tak sa rozhodnutie prispôsobiť formu výstavy jej téme ukazuje ako riskantné, ale dobré rozhodnutie.


Erik Binder, Gabriela Birošová, Josef Bolf / Jakub Hošek / Jana Wojnarova, Radka Bodzewicz, Borek Brindák, Štěpán Brož, Michal Gabriel, Andrej Haršány, Vladimír Havlík, Vojtěch Hlaváček, Jakub Hons / Jakub Tullinger, Ján Hrčka, Oto Hudec, Patrícia Chamrazová, Martina Chudá, Peter Kalmus, Michal Kobza, Krištof Kintera, Klaudia Korbelič / Lenka L. Lukačovičová, Silvia Krivošíková, Marek Kvetan, Otis Laubert, Dominika Ličková, Vojtěch Luksch, Barbora Lungová / Tamara Conde Crhová, Dominik Málek, Stano Masár, Milan Mikuláštík, Eva Moflárová, Martina Nosková, Diana Paulová, Rastislav Podhorský, Miroslava Podmanická, Ové Pictures, Jozef Pilát, Piia Rossi, Laco Sabo, Oksana Sadovenko, Dorota Sadovská, Ľubomíra Chylová Sekerášová, Rudolf Sikora, Hynek Skoták, Anabela Sládek, Gabriela Slaninková, Tomáš Svoboda, Marek Štuller, Nik Timková, Barbora Trnková, Pavol Truben, Dorota Václavíková, Lucia Veselá, Richard Wiesner, Adam Žufníček / Artrooms Moravany 5 – Ako v sne / Kurátorky: Jana Písaříková, Nina Vrbanová / Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom / 18. 6. — 17. 9. 2023

Foto: Zdroj FB Artrooms Moravany

Peter Megyeši | Narodený 1985, vyštudoval dejiny a teóriu umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave (2011), absolvoval študijné pobyty na FF UK v Prahe (2010/2011) a na FF MU v Brne (2013). Doktorandské štúdium ukončil na Katedre dejín a teórie umenia Trnavskej univerzity v Trnave dizertačnou prácou venovanou významovým vrstvám stredovekej ikonografie sv. Krištofa (2014). V rokoch 2014 – 2021 pôsobil ako odborný asistent na Katedre teórie a dejín umenia Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. V súčasnosti pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a ako vedecký pracovník Centra vied o umení SAV v Bratislave. Venuje sa výskumu umenia stredoveku a raného novoveku, ikonografii, ikonológii, emblematike, ale aj reflexii súčasného umenia a problematike interpretácie.