Umenie zjednocovania protikladov

Marko Blažo (1972–2021) patrí k výrazným osobnostiam vizuálneho umenia, narodeným v prvej polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia, ktoré zomreli predčasne v mladom veku, ako sú Ján Mančuška (1972–2011), Michal Moravčík (1974–2016) a Erik Binder (1974–2023). Autor už od svojich vysokoškolských štúdií na bratislavskej VŠVU vzbudzoval veľký záujem teoretičiek a teoretikov umenia a o jeho osobe, neprehliadnuteľnom talente a diele sa v nekrológoch tradujú prívlastky a príbehy až legendického charakteru. 

Aktuálnu rozsiahlu monografickú výstavu Marko Blažo: Celý človek v SNG pripravili kurátorky Petra Hanáková a Alexandra Tamásová. Súčasťou bilančného výstavného projektu je vydanie rovnomennej publikácie, kombinujúcej výstavný katalóg a monografiu umelca, ktorá ponúka pohľad na bohatú autorovu tvorbu z viacerých bádateľských a osobných pozícií a prostredníctvom rôznych žánrov. Pri zhodnocovaní mimoriadne pestrého, početného a už, žiaľ, definitívne uzatvoreného diela mohol bádateľský kolektív vychádzať aj z množstva predchádzajúcich publikovaných textov a viacerých výstav. Alexandra Tamásová vo svojom príspevku Legenda o umelcovi preskúmala typické motívy a zaužívané predstavy spájané s konštruovaním biografií výnimočných umelcov, text Petry Hanákovej Sedem divov sveta Marka Blaža ponúka interpretačný kľuč k bohatému imaginatívnemu svetu autora, Adrián Kobetič sa v štúdii Marko Blažo: Staviteľ vzdušných zámkov zameral na hĺbkovú interpretáciu Blažovej práce s obrazmi sakrálnej architektúry a Alexandra Kusá priniesla osobný a spomienkový text Na prechádzke Markovým lesom (Trochu viac než oral history). 

Pri pokusoch definovať tvorbu Marka Blaža sa v početnej umenovednej reflexii pravidelne objavujú charakteristiky ako senzitívnosť, detská hravosť, asociatívnosť, nespútanosť, nekonvenčnosť, variabilnosť, bezbrehá imaginácia, poetickosť paradoxu, dialogickosť s dejinami umenia, hybridnosť, inverzia motívov, multiplikácia znakov, rekontextualizácia námetov, ich množenie, vrstvenie, protirečivosť a absurdnosť. Tieto prívlastky evokuje aj samotná koncepcia výstavy, predstavené dielo a texty v knihe. 

Ak by sme hľadali na vyjadrenie intenzívnych pocitov z prehliadky Blažovho diela jeden výstižný a zastrešujúci pojem, bola by to ambivalencia. Pocit napätia medzi hravosťou a radosťou z nekonečných možností formálneho a sémantického variovania na jednej strane a úzkosťou z chaosu a rozpadu poriadku zmysluplného sveta na strane druhej, sa tiahne nielen celou výstavou, ale je spojený aj s využívaním konkrétnych motívov. Napokon, samotný Marko Blažo prechovával k bytostne pociťovanému princípu náhody a jeho zásadnému vplyvu na život a tvorbu zásadne ambivalentný postoj: ako spomína Petra Hanáková v sprievodnej publikácii, náhoda autora fascinovala aj iritovala, psychicky ničila a zároveň umelecky motivovala. Prejavy autorskej senzitivity, zamestnanej evidovaním protikladov, krajností i reálnych a hypotetických limitných situácií, môžeme pozorovať nielen pri prehliadke expozície ako celku, ale aj na množstve konkrétnych motívov. Žuvačka, komiksová postavička Ferda Mravca, vlaky a železnice, kapusta, architektúra, akvárium, posteľ, vlna, žiletky, lode a plavba sa stávajú modifikovateľnými a reinterpretovateľnými motívmi, ustavične variovanými medzi polaritami bezstarostnej hravosti a trýznivej úzkosti. Asociácie a imagináciu spojené napríklad s motívom žuvačky a telesným prežívaním jej matérie autor artikuluje nasledovne: Najprv bola predstava ísť ku koreňom pamäti. Krehká, elastická blana... Slastná detská spomienka s príchuťou erotiky. Ružová žuvačka Pedro, fenomén môjho detstva. Žuvať, nafukovať ju, naťahovať, omotať okolo prsta. Neskôr životná skúsenosť, rozžuvaný, rozdrvený... v súčasnosti tvrdá realita. (Petra Hanáková – Alexandra Tamásová: Marko Blažo: Celý človek, s. 45).

Pri takomto špecifickom autorskom nastavení a vysokej miere subjektivity a pestovanej citlivosti sa objavujú jednotlivé motívy v prekvapujúcich, paradoxných a premenlivých kompozičných kontextoch. Železnica je tak raz referenciou na detské hry a spomienky na detstvo, aby sa postupne a takmer nebadane transformovala v metaforické obrazové výpovede o neschopnosti pohybu, bezvýchodiskovosti riešenia vzniknutej situácie, s akútne hroziacim rizikom havárie, zrážky, vykoľajenia či uviaznutia na slepej koľaji. Vlny sa pohybujú v intenzite od upokojujúceho rytmického kolísania po život ohrozujúce tsunami. Posteľ je nielen miestom bezpečia, oddychu a intimity, ale aj väzením pacienta a miestom paralýzy. Veže kostolných veží sa jednak týčia v transcendentnom úsilí k nebesiam, ale sú aj unavené a v hybridných antropomorfných podobách sa ochabnuté či zvädnuté skláňajú k zemi a zauzlujú. Veselá postavička Ferda Mravca podlieha zdanlivo nekonečným konfiguráciám a metamorfózam, aby sa napokon prežívané dobrodružstvá skončili a zo sympatického a činorodého hrdinu detských čias sa stal iba prišpendlený zástupca taxonomického radu a entomologický exponát. Ako výstižne konštatuje Petra Hanáková: v Blažovej tvorbe majú mnohé nevinné motívy svoju temnú stránku (s. 44). 

Ambivalencia pri práci s repertoárom osvojených motívov sa tiahne celou tvorbou umelca. Vo svojej prenikavej štúdii Adrián Kobetič demonštruje, aký potenciál v sebe skrýva zameranie sa na jednotlivé námety v Blažovej tvorbe: analýza variácií obrazov sakrálnej architektúry odhaľuje, ako sa autorov život a premenlivé okolnosti, vyplývajúce z nepriaznivého fyzického a psychického zdravotného stavu, prejavovali a projektovali v antropomorfných podobách a dialogických situáciách oživovaných kostolov a zvoníc. Ak zvážime skutočnosť, že Marko Blažo sa preukázateľne zaoberal aj analytickou psychológiou C. G. Junga, môžeme jeho tvorbu vnímať nielen ako osobnú arteterapiu, ale aj ako vizuálne stopy premýšľania individuačného procesu. Sugestívnosť diel Marka Blaža tak zrejme spočíva práve v ich archetypálnych kvalitách. Na záver pripomeňme, že zmyslom individuácie, ktorá sa stala ústredným pojmom Jungovej analytickej psychológie, nie je dosiahnutie dokonalej osoby, ale zjednotenie protikladných síl v človeku. A práve imaginatívne svety, kde autor až obsesívne preskúmaval možnosti integrácie protikladov, sú fascinujúcim záznamom životného úsilia Marka Blaža o celého človeka.

Marko Blažo: Celý človek / kurátorky: Petra Hanáková, Alexandra Tamásová / Slovenská národná galéria / Bratislava / 16. 2. – 19. 5. 2024

Foto: Martin Deko